LESNÍCKA TYPOLÓGIA – 70 rokov v službách lesného hospodárstva a ochrany prírody
V dňoch 18. a 19. 11. 2021 zorganizovalo Národné lesnícke centrum Ústav pre hospodársku úpravu lesov Zvolen v spolupráci s Katedrou fytológie z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene konferenciu venovanú 70. výročiu zriadenia stanovištného oddelenia Lesoprojekty a zavedenia lesníckej typológie do praxe lesného hospodárenia. Cieľom konferencie bola vzájomná výmena vedeckých a praktických poznatkov odborníkov pracujúcich v oblasti lesníckej typológie, ochrany prírody, výskumu lesnej vegetácie, ale aj predstavenie výsledkov aktuálných činností odboru Komplexného zisťovania stavu lesov Ústavu pre hospodársku úpravu lesov NLC Zvolen.
Zhrnutie a závery z konferencie boli publikované v LESmedium.
V ďalšej časti tejto stránky sú zverejnené prezentácie a príspevky z konferencie v poradí, v akom boli prezentované na konferencii.
Vývoj lesníckej typológie mojimi očami 1950 – 2020
V. Flachbart
Stručný popis 50 ročného vývoja lesníckej typológie z môjho hľadiska. Predstavenie hlavných protagonistov lesníckej typológie v časovom slede a stručný komentár ich prínosu pre túto disciplínu a čiastočne aj môj osobný vzťah k tým, s ktorými som prichádzal do osobného kontaktu. Načrtnutie problémov ktoré by bolo treba riešiť, pretože doteraz neboli dostatočne riešené. Opätovné (veľmi stručné) predstavenie niekoľkých mojich nerealizovaných návrhov.
Súčasný stav lesníckej typológie na Slovensku a výhľad na najbližšie obdobie
M Garčár, Ľ Vaško
Vývoj lesníckej typológie prešiel dlhú cestu od definovania fytocenologických jednotiek k poskytovaniu údajov využiteľných pri vyhotovovaní plánov obhospodarovania a lesníckej praxi. Dnes sa využívajú pri rôznych činnostiach v lesníctve, s presahom do ďalších oblastí, predovšetkým do ochrany prírody. V posledných rokoch sa čoraz častejšie bavíme o klimatickej zmene a ďalších vplyvoch, ktoré rovnako vytvárajú tlak na hodnotenie prírodného prostredia a prírodných procesov, ako aj na zmenu v prístupoch k obhospodarovaniu lesov. Na to musí reagovať aj vykonávanie komplexného zisťovania stavu lesa na ÚHÚL, ktoré pracuje na inovácii svojich výstupov smerom k dielam HÚL. Príspevok uvádza prehľad činností odboru KZSL a prehľad využívania výstupov za posledných 10 rokov a výhľad činnosti na najbližšie roky.
Změny Lesnicko-typologického klasifikačního systému v ČR od 1. 1. 2019 (príspevok + prezentácia)
V Zouhar
Od 1. 1. 2019 je v České republice v platnosti vyhláška o zpracování oblastních plánů rozvoje lesů a o vymezení hospodářských souborů č. 298/2018 sb. Tato vyhláška obsahuje jako přílohu č. 4 „Přehled souborů lesních typů ČR“, který doznal několika změn, oproti dříve platné vyhlášce č. 83/1996 sb. Na první pohled není změn mnoho, nicméně celý lesnicko-typologický systém doznal významných změn. Cílem příspěvku je seznámit se všemi změnami Lesnicko-typologického klasifikačního systému z detailní úrovně.
Význam lesníckej typológie a jej využitie v pestovaní lesov ( príspevok + prezentácia)
M Saniga
Ekologicky orientované a prírode blízke pestovanie lesa rešpektuje prírodné vybavenie biotopu a ekologické požiadavky drevín, ktoré musia byť navzájom zosúladené. V zásade sa uprednostňujú porasty z domácich drevín a ich pôvodných (autochtónnych) ekotypov. Podporuje sa druhová rozmanitosť, čo možno najväčšia autochtónna biodiverzitu. Pri týchto požiadavkách je potreba neustále prihliadať na potenciál diverzity v závislosti od biotopu a autochtónnych drevín v lesných vegetačných stupňoch. Pre rozhodovacie procesy pri formovaní štruktúry lesných ekosystémov v pestovaní lesa je potrebné poznatky Lesníckej typológie využiť pri podrobnej analýze špecifických podmienok prostredia lesných ekosystémov. Pri poznaní charakteristík a funkcie jednotlivých drevín v poraste a determinácii ich vzájomných vzťahov. Pri poznaní prirodzenej štruktúry lesných ekosystémov a jej odvodení pre konkrétnu prirodzenú štruktúru každého porastu. Pri poznaní autoregulačných a regeneračných procesov v lesných ekosystémoch tvorených rôznymi autochtónnymi drevinami. Pri stanovení správnych pestovných opatrení. Tu je lesnícka typológia jedným zo základných nástrojov diagnostiky štruktúry lesa a pomocníkom pre pestovanie lesa. Táto diagnostika napomáha pri jasnejšom formulovaní pestovných opatrení, ktoré sú v súlade s prirodzenými zákonitosťami fungujúcimi v lesnom ekosystéme. Podáva pomocnú ruku pri systematickom využívaní pôvodných drevín a v súvislosti so zmenou klímy najodolnejších ekotypov drevín pre zachovanie vysokej ekologickej stability lesných ekosystémov. Možno jednoznačne konštatovať, že lesnícka typológia je jeden s hlavných diagnostických nástrojov pri rozhodovacích procesoch v pestovaní lesa. Táto disciplína má prvky dynamického pohľadu na lesné ekosystémy vo vektore času a vytvára významnú poznatkovú bázu pre uplatňovanie optimalizácie pestovných postupov pri formovaní štruktúry lesov Slovenska.
Analýza sily vzťahu medzi základnými typologickými jednotkami, topografiou a produkciou dreva v rastovej oblasti Poľana
R Sedmák, J Čerňava
Lesnícka pedológia a typológia na Slovensku: stav a potenciál využívania údajov o lesnom stanovišti
P Pavlenda
Prezentácia je zameraná na stručné zhrnutie súčasné stavu databáz a informácií o pôdach a jednotkách lesníckej typológie na Slovensku, príklady ich využívania, a to na celoslovenskej úrovni i v európskom kontexte. Uvedený je príklad kombinovaného hodnotenia zásob živín v pôdach podľa pôdnych a typologických jednotiek, ktorý sa využil pri hodnotení udržateľného využívania pôd pri intenzifikácii odberu lesnej biomasy na energetické využitie. Uvedené sú tiež potreby a zámery pre ďalší rozvoj pedológie i lesníckej typológie a potenciál ich využitia pre lesníctvo i iné sektory.
Niekoľko poznámok k aplikácii lesníckej geobiocenológie v ochrane prírody
I Vološčuk
V druhej polovici 20. storočia sa geobiocenologická lesnícka typológia rozliala ako široký prúd vody do lesníckych, ekologických, krajinárskych a iných oblastí. V lesníckej oblasti najvýraznejšími protežantmi lesníckej geobiocenológie sa stali jednak vedecko-pedagogickí pracovníci Lesníckej fakulty vtedajšej Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene, menovite prof. Korpeľ, prof. Stolina, prof Sládek, neskoršie prof. Pichler, v oblasti krajinárstva prof. Drdoš, prof. Ružička, prof. Supuka, prof. Midriak a v oblasti ochrany prírody
najmä Jozef Benko, Igor Míchal, Zdeno Ambróz, Jan Lacina, Antonín Buček, Ivan Vološčuk, Ján Terray, Milan Vazúr a ďalší. Teoretické zdôvodnenie uplatnenia zásad lesníckej geobiocenológie v lesníctve rozvíjali a stále rozvíjajú predovšetkým pracovníci Lesprojekty a neskoršie Národného lesníckeho centra vo Zvolene (Jozef Vladovič, František Máliš, v súčasnosti Ľudovít Vaško, Karol Ujházy a ďalší). Pre mladších kolegov lesníckej typológie, ktorí nezažili dnes už romantickú atmosféru všeobecného stanovištného a podrobného typologického prieskumu lesov predkladáme niekoľko poznámok o tom, čím sa zaoberali ich predchodcovia v druhej polovici 20. storočia.
Lesnícka typológia a ochrana prírody predstavujú dva rozličné príbehy. Dotyky obidvoch systémov možno badať už v začiatkoch ekologického chápania lesa ako najzložitejšieho ekosystému. Ojedinelé pokusy o pochopenie nevyhnutnosti ochrany lesných prírodných systémov siahajú do 19. storočia. Avšak rozvoj vedeckej disciplíny geobiocenológie možno datovať do päťdesiatych rokov 20. storočia, kedy profesor Alois Zlatník oficiálne uverejnil vo vysokoškolskej lesníckej učebnici v roku 1956 definíciu geobiocenologického chápania lesných ekosystémov.
Čriepky zo života lesného typológa
I Vološčuk
Využitie lesníckej typológie v praxi ochrany prírody na príklade NP Slovenský raj
T Dražil
Mapovanie prirodzenosti lesných ekosystémov v rámci projektu BEECH POWER
I Rizman
Posúdenie súčasného zastúpenia drevín v lesných porastoch je pri hodnotení prirodzenosti lesného ekosystému kľúčovým krokom. Nesúlad zastúpenia drevín s potenciálom stanovišťa je informácia, ktorá zásadným spôsobom hovorí o miere ovplyvnenia lesného ekosystému ľudskou činnosťou. Bez znalostí o potenciálnom zastúpení lesných drevín na posudzovanej ploche, nie je možné správne posúdiť mieru odprírodnenia. Zhodnotenie len vertikálnej a hrúbkovej štruktúry, prítomnosti, alebo absencie mŕtveho dreva, hrubých stromov, pňov a iných znakov obhospodarovania v minulosti, bez zhodnotenia pôvodnosti zastúpenia drevín môže viesť k zásadným chybám, ktoré by typológom určite neunikli a sú pre nich preukazné po celú dobu životnosti nepôvodnej dreviny na danom stanovišti. V článku sú zosumarizované výsledky dosiahnuté v rámci projektu BEECH POWER.
Použitie typologických podkladov pre monitoring lesných biotopov európskeho významu
V Šebeň
Slovensko ako členský štát európskej únie je povinné vykonávať monitoring biotopov európskeho významu. Týka sa to aj lesných biotopov. Pri prvých dvoch reportingoch sa použil expertný odhad. Až v rokoch 2013-2015 sa uskutočnil terénny zber údajov na Trvalých monitorovacích lokalitách (TML). Problémom však je, že sa na Slovensku neuskutočnilo celoplošné mapovanie lesných biotopov. Pri navrhnutom monitoringu sa vychádzalo z typologických podkladov. Príspevok analyzuje vyhodnotenie výskytu lesných biotopov v rámci TML. Rozoberá sa podiel vhodných TML a podiel menej vhodných s nedostatočným zastúpením cieľového biotopu. Časť TML bude potrebné prehodnotiť tak, aby sa monitoring uskutočňoval na vyhovujúcich TML.
Zhodnotenie vývoja typológie a typologického mapovania v podmienkach LHC Mikulášov
N Hatala, J Lukoťka, M Juriš
Zákon č.326/2005 Z.z. o lesoch a vyhláška MP SR č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesov ukladá vyhotoviteľovi programu starostlivosti o lesy na jednotlivých lesných celkoch vychádzať z podkladov komplexného zisťovania stavu lesa (KZSL). Tieto dve právne normy boli zároveň aj impulzom k tomu, aby pracovníci Odboru KZSL ÚHÚL NLC vo Zvolene mohli začať vykonávať na území vojenských lesov tieto zisťovania či už súbežne so zariaďovateľskými prácami alebo v ročnom predstihu pred nimi. KZSL na LHC Mikulášov v rámci odštepného závodu vojenských lesov a majetkov v Malackách bol vykonaný v mesiacoch máj až október v roku 2013 v ročnom predstihu pred zariaďovateľskými prácami na obnove programu starostlivosti o lesy na obdobie platnosti 2015 – 2024. Do tohto obdobia pri predchádzajúcich obnovách lesných hospodárskych plánov bola používaná „Zpráva o generálním typologickém průzkumu na lesním hospodářském celku Mikulášov“ vypracovaná v roku 1963 Ústavom pre hospodářskou úpravu vojenských lesů a statků Typologickou pracovní skupinou so sídlom Velká Bystřice u Olomouce. Vtedajší „Generální typologický průzkum“ používal metodiku a mapovacie jednotky profesora dr. Inž. Aloise Zlatníka, ktoré sa už v tom čase snažili vnímať les ako biogeocenózu. Súčasťou „Zprávy o typologickém průzkumu na LHC Mikulášov“ je aj „Generálna typologická mapa“ toho celku v mierke 1 : 25 000. Báza typologických jednotiek využívaných pracovníkmi odboru KZSL NLC pri terénnych prácach v roku 2013 vychádza z „Lesných typov Slovenska“ Ing. L. Hančinského (Príroda, 1972), ktorej teoretickým základom je tiež typologická škola prof. RNDr. Ing. Aloisa Zlatníka. Preto porovnanie týchto dvoch mapovaní lesných typov ktoré od seba delí časový rámec 50 rokov nám poskytuje zaujímavý podkladový materiál, ktorý poukazuje na vývoj a zmeny lesníckej typológie ale aj prírodného prostredia v oblasti viatych a aluviálnych pieskov Záhorskej nížiny.
Lesné spoločenstvá bukového vegetačného stupňa na karbonátovom podloží v oblasti Strážovských a Súľovských vrchov
M Vyšinský
Pri terénnych prácach KZSL pozorované súvislosti medzi vybranými lesnými a pôdnymi typmi v súvislosti s umiestnením v teréne, jeho členitosťou a expozíciou. Konfrontácia súčasných nárokov v lesníctve aj ochrane prírody s typologickými mapami, s ohľadom na pôvodné mapovanie – jeho účel a vtedajšie technické možnosti. Potreba ďalších prác na mapách lesných a pôdnych typov za účelom ich „precizovania“ a prípadných opráv.
Cesta do Švajčiarska za prírode blízkymi lesmi
M Pirchala
Témou príspevku je návšteva výberkových lesov vo Švajčiarsku, ktorú sme absolvovali v septembri 2020 s Oblastnou lesníckou komorou Žilina. Prírode blízke obhospodarovanie lesa ako aj prebudova na takýto les sú aktuálne témy aj na Slovensku. Na niektorých lesných správach sa do toho lesníci s chuťou pustili, avšak výsledky sa dostavia až po niekoľkých desaťročiach. Hospodárenie výberkovým spôsobom má vo Švajčiarsku vyše 100 ročnú tradíciu, a tak sme mali možnosť vidieť výsledný stav takto obhospodarovaných lesov. Zaujímavé boli aj údaje z dlhodobého monitoringu porastových veličín, ktoré dokumentujú vývoj výberkového lesa a spôsob hospodárenia. V diskusii s miestnymi odborníkmi ako aj na názorných ukážkach sme videli, že pri obhospodarovaní lesa sa spolupracovať s prírodou a využívať pri tom prírodné procesy oplatí.
Súčasný a potenciálny stav lesných fytocenóz na Slovensku
K Ujházy, M Ujhazyová, F Máliš, Ľ Vaško
Kľúčovým metodickým aspektom lesníckej typológie je priraďovanie aktuálnych fytocenóz resp. geobiocenóz k potenciálnym. Aktuálne druhové zloženie podrastu (spolu s vlastnosťami pôdy) má indikovať trvalé stanovištné podmienky a súčasne klimaxový typ lesa so zodpovedajúcim prirodzeným drevinovým zložením. Z toho vychádzal A. Zlatník a jeho nasledovníci v 50- až 70-tych rokoch minulého storočia, keď definovali a diferencovali typologické jednotky. Trvalosť stanovištných podmienok je však dnes relativizovaná klimatickými a inými antropogénnymi zmenami a obraz drevinového zloženia klimaxu sa nám dnes javí inak ako pred 70-timi rokmi. V svojom príspevku preto poukazujem na aktuálne vývojové trendy v lesných spoločenstvách a pokúšam sa čiastočne aktualizovať pohľad na prirodzené drevinové zloženie u nás.
Typológia očami ekológa, vzhľadom k vnútroekosystémovým vzťahom a dynamicky sa meniacim stanovištným podmienkam
V Čaboun
V prípade lesa sa termín lesná geobiocenóza a lesný ekosystém zhodujú. Preto si myslím že ekologický pohľad na lesnícku typológiu môže byť z hľadiska ďalšieho vývoja veľmi osožný. V príspevku je poukázané na fakt, že lesnícka typológia vypracovaná ako pomerne statický systém, už v súčasnosti v dynamicky sa meniacich ekologických podmienkach už nie je postačujúce. Základnými atribútmi ekológie ako vednej disciplíny sú priestor a čas. Ekologický pohľad teda znamená videnie súvislostí dynamicky sa meniacich podmienok a vzťahov v čase a priestore. Kým lesný typ je základnou konštruovanou jednotkou predstavujúcou typ trvalých ekologických podmienok, les ako ekosystém je ponímaný ako dynamický systém kde popri stanovištných faktoroch zohrávajú významnú úlohu aj vnútroekosysémové vzťahy. Spomenutý je aj význam zisťovania stavu, ale aj schopnosti lesného ekosystému v jeho jednotlivých vývojových fázach.
Pred odborníkmi zaoberajúcimi sa lesníckou typológiou a zisťovaním stavu lesa stojí množstvo náročných problémov, ktoré je potrebné vyriešiť. Ja som naznačil iba niektoré, ktoré vyplynuli z riešenia problematiky klimatických zmien, ekologickej stability a funkcií lesov.
Mapovanie lesných biotopov stále nebolo realizované v teréne, preto potreba zistenia ich potencionálneho výskytu na základe typologických máp a údajov PSL je stále jedinou a najlacnejšou alternatívou. NLC postupne zdokonaľuje metódy a postupy pre vytipovanie porastov s výskytom lesných biotopov. V článku je načrtnutý súčasný stav riešenia a možnosti jeho využitia v ochrane prírody a lesných biotopov.
Slabé miesta súčasného manažmentu zveri a ich dopady na lesné hospodárstvo
J Bučko, A Gubka, M Slamka
Škody spôsobované zverou v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve sa v Slovenskej republike stávajú čoraz vážnejším problémom. Potvrdzuje to aj Koncepcia rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike – národný program rozvoja poľovníctva a zachovania genofondu voľne žijúcej zveri, schválená vládou Slovenskej republiky v roku 2017. Riešenie súčasnej situácie so škodami zverou je jedným z jej prioritných cieľov, pričom je v nej táto problematika zapracovaná vo viacerých vzájomne previazaných koncepčných zámeroch s cieľom realizácie do roku 2030. Je zrejmé, že aj napriek súčasnej snahe užívateľov poľovných revírov o zníženie stavov zveri, sa situácia z rôznych príčin nezlepšuje. Hlavné faktory, ktoré nepriaznivo vplývajú na súčasný stav sú najmä nadmerné prezverenie niektorých revírov a zastaralá metodika plánovania, vychádzajúca z odhadov poľovníckych hospodárov a nie z reálneho stavu krajiny. V príspevku sú prezentované možnosti, ako poľovnícke plánovanie zefektívniť, najmä cez využitie nových aplikácií, ako aj zavedenie moderného plánovania založeného na reálnych a aktuálnych informáciách o stave životného prostredia v poľovných revíroch.
Využitie a význam typologických reprezentatívnych plôch v lesníckej typológii a výskume
F Máliš, Ľ Vaško
Typologické reprezentatívne plochy (TRP) predstavujú hodnotný empirický materiál, ktorý reflektuje stav lesných fytocenóz v rôznych časových rovinách. V období zakladania plôch (cca 1951–1977) zachytili stav lesov pred pôsobením globálnych environmentálnych zmien, naopak v čase ich obnovy (najmä po 2005) stav počas ich pôsobenia. TRP tak predstavujú unikátny materiál, na základe ktorého je možné nielen zdokonaliť existujúci typologický systém (moderné metódy ponúkajú sofistikovanejšie riešenia aké boli použité v minulosti), ale poskytujú aj možnosť hodnotenia zmien lesnej vegetácie pod vplyvom meniacich sa podmienok prostredia. Príspevok sumarizuje význam TRP pre rozvoj lesníckej typológie a riešenie aktuálnych odborných otázok.
Zhodnotenie stavu databázy typologických reprezentatívnych plôch na Slovensku +príspevok
J Gizela
Príspevok je zameraný na celkové vyhodnotenie množstva zaevidovaných plôch TRP na Slovensku. Primárnym cieľom je prezentácia súčasného stavu databázy TRP, množstvo doposiaľ nájdených a obnovených plôch počas posledných desaťročí. Akým spôsobom, kedy a kým boli jednotlivé plochy obnovené a súčasný stav editácie zachovaných zápisníkov TRP do databázy.
Zmeny rastlinných spoločenstiev slt Fageto-Quercetum na andezitoch Slovenského stredohoria
M Kotrík, F Máliš, M Ujházyová, L Vaško, D Krupová, V Knopp, M Bažány, K Ujházy
Práca sa zaoberá štúdiom zmien druhového zloženia a pôdneho prostredia rastlinných spoločenstiev slt Fageto-Quercetum. Tieto recentné zmeny sme analyzovali na základe údajov získaných z obnovy 159 typologických reprezentatívnych plôch v rámci Podrobného typologického prieskumu. Analýzy potvrdili signifikantný posun v druhovom zložení na obnovených plochách smerom k nárastu dominancie mezotrofných až nitrofilných druhov rastlín so širšou amplitúdou vo vzťahu k vlhkosti a teplote. Zároveň dochádza k podrastaniu podkorunového priestoru tiennymi drevinami. Zmeny zistené v daných lesných spoločenstvách Slovenského stredohoria zodpovedajú trendom pozorovaným na celoslovenskej úrovni ako aj v rámci temperátnej Európy.
Zmeny druhového zloženia lesnej vegetácie Slovenska zisťované na základe údajov z typologických reprezentatívnych plôch
L Csölleová, F Máliš, M Čiliak
Našim cieľom bolo skúmanie zmien a poklesu druhovej diverzity lesnej vegetácie na území Slovenska pod vplyvom globálnych environmentálnych zmien s použitím dát nadobudnutých počas všeobecného typologického prieskumu a jeho obnovy. Zmeny v lesných rastlinných spoločenstvách sa objavujú v celej škále lesných typov Slovenska, pričom vo väčšine bol pozorovaný aj pokles druhovej diverzity. Najvýznamnejšie zmeny sa vyskytujú skôr v lesných typoch v nižšie položených oblastiach a naopak najmenšie zmeny vykazovali niektoré typy bučín či horských smrečín. Avšak v prevažne hornatej severnej časti Slovenska bola zase prevaha plôch, na ktorých bol zaznamenaný menší počet druhov oproti minulosti.
Komplexné zisťovanie stavu lesa z pohľadu geografie
M Gábor