Prieskum ekológie lesa

Prieskum ekológie lesa (1992-2005)

Po ukončení etapy mapovacích prác podrobného typologického a pedologického prieskumu, revízie  prieskumu prírodných pomerov, otvoril Lesoprojekt etapu integrácie ekologicky zameraných špeciálnych prieskumov do Prieskumu ekológie lesa, ktorý svoje zisťovania a výsledky založil na oblastných ekologických princípoch. Cieľom prieskumu ekológie lesa bolo zistiť stav lesných ekosystémov a prognózovať ich vývoj. Vykonať rozbor podmienok hospodárenia z hľadiska posúdenia  ekologickej stability lesných ekosystémov. Stanoviť ciele  a ekologické zásady hospodárenia a navrhnúť opatrenia pre dosiahnutie týchto cieľov (Vladovič et al. 1992).

Ekologický prieskum už s celoplošným mapovaním nepočítal a sústredil sa len na vypuklé nezrovnalosti v kategorizácii. Ku celoplošnému premapovaniu dochádzalo len výnimočne z vlastnej iniciatívy alebo preto, že územie ešte nebolo typologicky zmapované, napr. bývalých území v správe Ministerstva obrany alebo delimitácie do LPF. Ekologický prieskum svojou ekosystémovou koncepciou však založil pomerne slušnú databázu údajov o celom ekosystéme, alebo geobiocenózach. Prinútil pracovníkov zamyslieť sa nad prvotnými príčinami zmeny fytocenologickej zložky prostredia a zmenil doterajšie nazeranie na výpovednú hodnotu jednotlivých rastlín v závislosti od drevinovej zložky (Rizman 2003a).

So zavedením výpočtovej techniky do praxe prieskumu ale aj taxačnej činnosti, vyvstala nová požiadavka na previazanosť modelov hospodárenia s jednotkami priestorového rozdelenia lesa. Postupne sa vypracoval veľký počet identifikátorov pre vypracovanie jednotlivých modelov, pevne prepojených s jednotkami priestorového rozdelenia lesa. Z čisto prozaických dôvodov nejednoznačnosti (pre výpočtové spracovanie) dovtedy vytvorených lesných typov a HSLT bolo potrebné v roku 1996 zasiahnuť do číselníka typologických jednotiek. Snažili sme sa odstrániť nasledovné rozpory a nejednoznačnosť v systéme HSLT a ZHSLT: prechod jednotiek cez rozpätie dvoch vegetačných  lesných stupňov, prechod jednotiek cez rozpätie dvoch, často aj troch ekologických radov, neúplné riešenie kategorizácie (dvojičky HSLT), doplniť lesné typy, na ktoré sa prišlo v priebehu mapovacích prác Prieskumu ekológie lesa do číselníka lesných typov a vytvoriť pre ne aj nové HSLT, ak to bolo potrebné aj SLT, vytvoriť nové HSLT pre výrazne odlišné geografické varianty skupín lesných typov. Z časových dôvodov sme v podstate nezasiahli do systému lesných typov, aj keď sme to považovali za potrebné. Zasiahli sme do systému HSLT, ZHSLT, ktorý je podkladom pre rámcové plánovanie, aj keď sme si vedomí toho, že typologická podstata zostala nezasiahnutá a ideálnejšie by bolo plánovať priamo na „utrasené zhomogenizované“ lesné typy  (Rizman, 1997).

Výsledkom je teda systém nových a pôvodných HSLT, ktoré zatiaľ vyhovujú pre tvorbu rámcového plánovania, sú dostatočne adresné, bez ďalších pomocných upresňovaní a špecifikácií. Systém zahŕňa 187 HSLT z toho 98 je ochranných a 89 hospodárskych. Lesných typov (súborov typov fytocenóz) je v súčasnom ponímaní 479, z toho 227 ochranných a 252 hospodárskych, pričom počet čísel lesných typov je oproti 479 len 366 (dvojičky znásobujú skutočný počet lesných typov). Novinkou bolo doplnenie skupín lesných typov v A/B medzirade aj v nižších vegetačných stupňoch ako piaty vegetačný stupeň .

Podobne sa zasiahlo aj do systému združených hospodárskych súborov lesných typov (ZHSLT), alebo možno známejších hospodárskych súborov, ktoré už síce dnes praktický zmysel strácajú, ale zostávajú a aspoň približne zavádzajú do problematiky určitý jasný rámec, ktorý sa možno menej informovaným, pri pohľade na veľký počet nových HSLT, môže strácať. Dnes máme teda tridsaťdva ZHSLT, z toho štyri ochranné (Lesoprojekt 2000b).

Počas tejto etapy bol zavedený oblastný prístup vyhodnocovania ekologických údajov o lese a tvorby rámcového plánovania – modelov hospodárenia. Je to významný kvalitatívny posun postupne zjednocujúci rámcové plánovanie bez ohľadu na vlastnícke a organizačné vzťahy.

---