Vznik a vývoj lesníckej typológie na Slovensku

 

Vznik lesníckej typológie bol odpoveďou na potrebu diferencovaného pestovania a starostlivosti o lesné porasty v 50. rokoch minulého storočia. V snahe predísť hrubým chybám pri hospodárení v lesoch najmä v dôsledku pestovania drevín na nevhodných stanovištiach a udržať trvalú produktivitu lesov, vznikla potreba vykonať komplexný prieskum lesa a jeho prostredia. Túto potrebu podporila i legislatívna úprava v § 1 zákona č. 206/1948 Zb., kde sa uvádza, že vlastníci lesa sú povinní zakladať a obnovovať lesné porasty drevinami stanovištne vhodnými.

 Na základe tejto legislatívnej úpravy Oblastné riaditeľstvo štátnych lesov a majetkov v r. 1950 zriadilo v rámci Taxácie štátnych lesov v B. Bystrici stanovištné oddelenie za účelom vykonávania stanovištného prieskumu v lesoch Slovenska. Touto úlohou poverili Dušana Randušku. Vedecký patronát nad novovznikajúcim oddelením prevzal Alois Zlatník.

Aby sa mohol uskutočniť stanovištný prieskum jednotne, bolo nevyhnutné najskôr vylíšiť  a charakterizovať jednotky, ktoré sa mali mapovať. Preto sa musel uskutočniť základný prípravný výskum. Zlatník na vymedzenie jednotiek a ich indikáciu využil materiál a skúsenosti, ktoré získal prevažne pri fytocenologickom prieskume prirodzených a málo zmenených lesov na území Čiech, Moravy, Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny.

 

 

 

Od toho obdobia prešla typológia viacerými etapami a vývojom, ktoré na seba rôznou mierou nadväzovali a dopĺňali sa. V každom období prebiehali terénne typologické prieskumy, na základe ktorých máme dnes podrobne zmapované stanovištné podmienky na celej výmere lesného pôdneho fondu a poznáme prirodzené drevinové zloženie našich lesov. Na základe týchto podkladov je postavená hospodárska úprava, zakladanie a pestovanie lesa.

Všeobecný stanovištný prieskum (1951–1955)

V rokoch 1951–1955 prebehol všeobecný stanovištný prieskum, vďaka ktorému sa získal v dejinách slovenského lesníctva prvý všeobecný obraz o ekologických podmienkach našich lesov. Základnou mapovacou jednotkou boli skupiny lesných typov v počte 32 a metodikou Pelíška (1957) boli zmapované pôdy na 17 jednotiek pôdnych typov. V oblastiach s výrazne zmeneným drevinovým zložením bol spracovaný historický prieskum. Výsledky prieskumu boli spracované formou krajských elaborátov a máp skupín lesných typov a pôdnych typov v M 1:50 000. Celoslovenské zhrnutie výsledkov bolo publikované v práci Prehľad stanovištných pomerov lesov Slovenska (Randuška a kol., 1959).

Podrobný typologický prieskum (1956-1977)

Bezprostredne na stanovištný prieskum nadväzoval podrobný typologický prieskum (1956–1977), ktorý bol vykonaný na celej výmere porastovej plochy lesov Slovenska, okrem lesov Ministerstva národnej obrany. Základnou mapovacou jednotkou boli lesné typy, ktoré spočiatku ešte neboli jasne vymedzené a často mali len charakter typu fytocenózy. Významným rokom pre lesnícku typológiu na Slovensku bol rok 1972, kedy vyšla súborná publikácia Lesné typy Slovenska (Hančinský, 1972). Pre praktickú aplikáciu bol lesný typ veľmi podrobnou jednotkou a preto Hančinský (1974, 1977) združil podobné lesné typy do Hospodárskych súborov lesných typov (HSLT). 

Výsledky prieskumu boli najprv súčasťou Typologických elaborátov pre jednotlivé lesné závody, od roku 1963 textových častí LHP. Prieskum bol v zmysle vyhlášky č. 17/1961 Zb. jedným z podkladových diel HÚL. V prácach HÚL sa výsledky použili pri stanovení prevádzkových cieľov vo všetkých stupňoch hospodársko-úpravníckeho plánovania a pri návrhoch smerníc hospodárenia.

Podobne aj pedologická časť prešla zmenami. Mapovacou jednotkou bol do roku 1970 pôdny typ v zmysle Pelíška (1964). Od roku 1970 sa začala používať pôdna systematika ÚHÚL, vypracovaná Tomlanom (1970) v úzkej spolupráci s prof. Šálym.

Revízia a aktualizácia typologického prieskumu (1978-1991)

Od roku 1978 do roku 1991 prebiehala Revízia a aktualizácia typologického prieskumu. Táto etapa bezprostredne nadväzuje na predchádzajúci prieskum a jej cieľom bolo spresnenie výsledkov podrobného prieskumu na základe nových poznatkov a vypracovanie podkladov pre priestorové rozdelenie lesa, kategorizáciu lesa a pre rámcové plánovanie. V tomto období bol doplnený systém lesných typov, a to predovšetkým o geografické variany. Kompletný zoznam vyšiel ako interná publikácia Lesoprojektu (Hančinský et al. 1990), žiaľ bez podrobnejšieho opisu nových jednotiek.  V súvislosti s prepájaním lesníckej typológie s HÚL boli v dobe prípravy vyhlášky č.14/1978 Zb. vytvorené hospodárske súbory (HS), ktoré boli v podstate nadstavbovou jednotkou združujúcou podobné HSLT. Určovanie ochranných lesov bolo položené na typologickom základe, čím sa subjektivita vo vylišovaní znížila na minimum. 

Prieskumu ekológie lesa (1992 – 2005)

Po ukončení etáp prieskumov a revízií otvoril Lesoprojekt v roku 1992 etapu integrácie ekologicky zameraných špeciálnych prieskumov do Prieskumu ekológie lesa. Tento svoje zisťovania a výsledky založil na oblastných ekologických princípoch. Pre tento účel boli vytvorené lesné oblasti Slovenska – trvalé prírodné jednotky na základe biogeografickej rajonizácie s rámcovo príbuznou stanovištnou dispozíciou k ekologickej stabilite. Cieľom prieskumu ekológie lesa bolo zistiť stav lesných ekosystémov a prognózovať ich vývoj, vykonať rozbor podmienok hospodárenia z hľadiska posúdenia ekologickej stability lesných ekosystémov, stanoviť ciele a ekologické zásady hospodárenia a navrhnúť opatrenia pre dosiahnutie týchto cieľov. Ekologický prieskum už s celoplošným mapovaním nepočítal a sústredil sa len na vypuklé nezrovnalosti v kategorizácii lesov a domapovanie dosiaľ nezachytených plôch (územia v správe MO SR a delimitácie do LPF). K celoplošnému premapovaniu dochádzalo len výnimočne.

So zavedením výpočtovej techniky do praxe prieskumu a taxačnej činnosti vyvstala nová požiadavka na previazanosť modelov hospodárenia s JPRL. Postupne sa zaviedol súbor identifikátorov pre vypracovanie jednotlivých modelov hospodárenia, pevne prepojených s každou JPRL. Z dôvodu použiteľnosti pre počítačové spracovanie bol upravený systém (číselník) HSLT a ZHSLT (Prehľad typologických jednotiek za lesy Slovenska, Lesoprojekt Zvolen, 2000). Zavedením GIS technológií sa začali digitalizovať aj mapy lesných a pôdnych typov.

Etapa prieskumu ekológie lesa, ktorá skončila v roku 2005, podstatne zmenila prístup hodnotenia lesných spoločenstiev na komplexný ekosystémový prístup. Počas tejto etapy boli vypracované Oblastné elaboráty prieskumu ekológie lesa a zavedený oblastný systém tvorby rámcového plánovania (modelov hospodárenia). Je to významný kvalitatívny posun zjednocujúci rámcové plánovanie bez ohľadu na vlastnícke a organizačné vzťahy. 

Komplexného zisťovania stavu lesa (2006 – súčasnosť)

Od roku 2006 pokračuje lesnícka typológia v svojej nateraz ostatnej etape ako súčasť Komplexného zisťovania stavu lesa (KZSL), ktorý zabezpečujú pracovníci odboru KZSL na NLC ÚHÚL Zvolen.  ÚHÚL plní podľa § 38 zákona o lesoch úlohy poverenej organizácie v oblasti HÚL súvisiace s cieľmi trvalo udržateľného obhospodarovania lesov.

Pracovníci odboru KZSL rok pred obnovou PSL na 1/10 výmery lesov Slovenska v teréne preverujú a aktualizujú údaje hospodársko-úpravníckej typizácie (HÚT), požiadavky obhospodarovateľov lesa a OLH na zmenu kategorizácie lesov, preverujú nezrovnalosti mapových vrstiev lesníckej typológie a pedológie. Vypracované výstupy vrátane modelov hospodárenia, zásad hospodárenia, návrhu na vyhlásenie ochranných lesov a zaradenia častí lesov do pásiem ohrozenia imisiami, sú ďalej podkladom pre vypracovanie správ o doterajšom hospodárení a určení zásad na vyhotovenie PSL v lesných celkoch. Slúžia pre konania o vyhotovení PSL a samotné vyhotovenie PSL. Aktualizované databázy a celoslovenské vrstvy lesníckej typológie a pedológie slúžia aj pre plnenie ďalších úloh NLC a povinné zverejňovanie údajov. Odberateľmi týchto údajov sú OŠS LH, ŽP, vyhotovovatelia PSL, odborné organizácie, vlastníci a obhospodarovatelia pozemkov a pod. V súvislosti s klimatickou zmenou a novými požiadavkami na obhospodarovanie lesov sa pracuje na úprave systému rámcového plánovania a využití GIS a DPZ technológií pri rámcovom zisťovaní a plánovaní a prepojení na vyhotovovanie PSL.

Zhruba od roku 2000 využívajú typológovia svoje vedomosti v spolupráci so ŠOP SR pri implementácii Smernice Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Na začiatku to bola tvorba “prevodového kľúča” jednotiek lesníckej typológie na jednotky systému NATURA 2000 a slovenských biotopov, a charakteristika priaznivého stavu lesných biotopov. Následne sa podieľali na tvorbe metodík mapovania lesných biotopov, manuálu pre identifikáciu lesných biotopov, samotnom mapovaní a monitoringu lesných biotopov.

Po posledných zmenách v lesníckej a ochranárskej legislatíve je hlavnou výzvou pre lesnícku typológiu vytvorenie resp. aktualizovanie rámcov a zásad hospodárenia pre zavedenie postupov prírode blízkeho hospodárenia v lesoch, ako jedného z hlavných princípov diferencovaného a trvalo udržateľného obhospodarovania lesov na Slovensku. Problémom je však  postupné redukovanie kolektívu typológov, ktorí by tieto činnosti vykonávali (aktuálne 12 pracovníkov na celé Slovensko).

 

Citovaná literatúra:

Hančinský, L. 1972: Lesné typy Slovenska. Príroda, Bratislava..

Hančinský, L. 1974: Hospodárske súbory lesných typov. 2. opr. vydanie. ÚHÚL Zvolen.

Hančinský, L. 1977: Lesnícka typológia v prevádzkovej praxi. Príroda, Bratislava.

Randuška, D. 1959: Stanovištný prieskum v lesníckej praxi. ŠPN, Bratislava.

Hančinský, L., Vazúr, M. Vnuk, J., 1990: Lesné typy Slovenska. Príloha. ÚHÚL, Zvolen

---