RÁMCOVÉ PLÁNOVANIE A MODELY HOSPODÁRENIA
Rámcové plánovanie s modelmi hospodárenia sú základným predpokladom pre diferencované, funkčne integrované a trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch. Zaoberá sa vytváraním rámcových pokynov – modelov pre obhospodarovanie lesov, ktoré smerujú k postupnému dosiahnutiu ich cieľového stavu. Snahou je pritom čo najlepšie zohľadniť a skĺbiť aspekty ekologické, ekonomické a funkčné.
Rámcové plánovanie rieši princípy obhospodarovania lesov tak, aby boli dosiahnuté ciele a poslanie lesov. Vychádza z uplatňovania zásad komplexného posudzovania lesa ako lesného ekosystému, uplatňovania oblastného územného princípu, prierezových väzieb na ekologickú stabilitu a princípov ekologizácie v plánovaní.
Aby sa splnil hlavný cieľ rámcového plánovania, konkrétny model hospodárenia musí navrhovať opatrenia vychádzajúce zo súčasného stavu porastov a zároveň umožňuje dosiahnuť stav, ktorý bude v súlade s ekologickými podmienkami daného stanovišťa a s požadovanými funkciami daného lesného porastu.
Jednotkou rámcového plánovania je súbor lesných porastov homogénnych z hľadiska hospodársko-úpravníckej typizácie v rámci lesných oblastí a podoblastí. Homogénny súbor lesných porastov je daný systémom identifikátorov, ktorých vzájomná kombinácia nám charakterizuje dané stanovište, súčasný stav porastov a požadované funkčné zameranie.
Základným stavebným prvkom, pre ktorý sa rámcové plánovanie a modely hospodárenia vyhotovujú, je tzv. prevádzkový súbor. Tento je tvorený lesným prostredím (stanovišťom) vyjadrený hospodárskym súborom lesných typov (HSLT) a drevinou resp. drevinami, ktoré na tomto stanovišti aktuálne rastú. Dreviny sú v prevádzkovom súbore zastúpené číselným kódom cez hospodársky súbor porastových typov (HSPT).
Modely hospodárenia obsahujú:
a) Základné rozhodnutia, ktorými sú hospodársky spôsob a jeho formy, rubná doba, obnovná doba, doba zabezpečenia a doba návratu.
b) Ciele hospodárenia, ktorými sú cieľové drevinové zloženie (návrh zastúpenia stanovištne vhodných lesných drevín, ku ktorému smeruje zakladanie nových lesných porastov aj ich nasledujúca výchova) a cieľová štruktúra porastov. Tieto sú odvodené zo štandardnej cieľovej produkcie (piliarske výrezy, cenné sortimenty, resp. maximálny objem produkcie). Cieľové plnenie funkcií lesa je odvodené z požiadaviek základných certifikačných schém (PEFC, FSC) a z princípov trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, k plneniu ktorých sa Slovenská republika zaviazala ratifikáciou rezolúcií Medzinárodných konferencií o ochrane lesov v Európe.
– Cieľové drevinové zloženie je optimálne zastúpenie stanovištne vhodných drevín v rubnej dobe zodpovedajúcej prírodným podmienkam.
– Cieľová produkcia dreva je taká rozmerová a kvalitatívna štruktúra dreva v lesnom poraste, ktorej dosiahnutím sa zabezpečí plnenie funkcií lesa.
– Cieľová štruktúra lesného porastu je priestorová a veková štruktúra lesného porastu, ktorá pri dodržaní cieľového drevinového zloženia a cieľovej produkcie dreva v rubnej dobe zabezpečuje plnenie funkcií lesa.
c) Zásady hospodárenia, ktorými sú zásady výchovy, obnovy, ochrany lesa, zakladania porastov, rozčleňovania, spevňovania, rekonštrukcie lesa a zásady hospodárenia vyplývajúce z funkčných požiadaviek.
Rámcové plánovanie s modelmi hospodárenia sú základným predpokladom pre plánovanie hospodárskych opatrení pre jednotku priestorového rozdelenia lesa v rámci vyhotovenia programu starostlivosti o les na lesnom celku.
Modely hospodárenia môžu mať rôznu podobu. Na Slovensku sa vyvinuli do podoby základných číselných rámcov hospodárenia, ktoré sa jednotlivým lesným porastom priraďujú pomocou identifikátorov. Záväznosť rámcového plánovania bola v minulosti vysoká a jeho dodržiavanie sa kontrolovalo štátnou správou LH. Preto bolo nevyhnutné, aby jednotlivé modely čo najviac zohľadňovali špecifiká lesných porastov. Z uvedených dôvodov sa postupne zvyšoval počet identifikátorov, čo vyústilo do existencie veľkého množstvo navzájom podobných modelov pre jednotlivé typy porastov. Vzhľadom na ich počet nebolo zvládnuteľné detailne pre ne rozpracovať textové „zásady hospodárenia“, hoci príslušné všeobecne záväzné právne predpisy to vyžadovali. Týmto sa zvyšovala zložitosť rámcového plánovania.
Súčasný význam rámcového plánovania v porovnaní s obdobím pred rokom 1989 je značne nižší. V nových spoločensko-ekonomických podmienkach, ktoré sa odrazili aj v príslušných všeobecne záväzných predpisoch poklesla právna záväznosť lesných hospodárskych plánov, a tým aj záväznosť modelov hospodárenia. Ak však vezmeme do úvahy základnú funkciu „modelov hospodárenia“ v iných krajinách, zistíme, že ich cieľom nie je stanovenie nejakých „limitujúcich“ rámcov, ako skôr poskytnutie ucelenej predstavy o spoločenských požiadavkách na obhospodarovanie určitého typu porastov alebo stanovišťa.