Rad D ‑ Alkalofilný
Spoločenstvá radu D sa viažu na karbonátové pôdy, s vysokým obsahom báz a s neutrálnou až mierne alkalickou reakciou (pH 7.2‑8.6). Tieto pôdy vznikli na sprašiach, vápencoch, dolomitoch a iných karbonátových horninách. Prevažne ide o rendziny, pararendziny, menej časté sú černozeme, alebo litozeme (karbo-nátové). Sú rôzne hlboké, od litozemí s humusom v skalných štrbinách, cez rôzne spevnené sutiny a plytké vysýchavé rendziny až po černozeme na spraši. Prevažne majú vysoký obsah skeletu, sú preschýnajúce a mierne alkalické. Dekompozícia opadu je rôzne rýchla. Môže mať charakter mineralizácie, alebo humifikácie s tvorbou moderových foriem humusu.
Keďže väčšina lokalít má vzhľadom na reliéf a pôdne podmienky extrémny charakter, porasty spoločenstiev radu D nie sú zapojené a geobiocenózy majú prechodný ráz medzi prirodzenými lesnými a nelesnými. V synúzii podrastu prevládajú okrem kalcifytov aj dealpínske, lesostepné až stepné, suchomilné a teplomilné druhy. Extrémne podmienky ‑ strmé bralnaté svahy, plytké, skeletnaté a suché mierne alkalické pôdy, zvýšená insolácia v dôsledku uvoľneného zápoja ‑ majú unifikujúci vplyv a diferenciácia vs je v tomto rade (podobne ako i v rade C) možná len na základe susedných geobiocenóz, ktoré majú normálne vyvinuté pôdy. Napríklad teplomilné druhy tu vystupujú od v 1. až do 4.vs.
Z kalcifilných druhov, ktoré sa viažu na rad D, sú typologicky najvýznamnejšie tieto: Brachypodium pinnatum (1.‑6.vs), Festuca pallens, Carex humilis (1. až 5.vs), Caphalanthera rubra (3.‑5.vs), Cypripedium calceolus (2. až 6.vs), Calamagrostis varia (4.‑8.vs), Carex ornithopoda (3.‑8.vs), Rubus saxatilis (4.‑8.vs), Linum extraaxilare (3.‑8.vs), Bellidiastrum michelii, Minuartia striata (4.‑8.vs), Cortusa matthioli (5. až 8.vs). Z dealpínskych a prealpínskych druhov, reliktne sa vyskytujúcich na vápencoch, charakteristických pre “dealpínske” slt radu D, sú dominantné a diferenciálne najmä tieto: Globularia cordifolia , Carex alba, Sesleria albicans, Kernera saxatilis, Leontodon incanus, Primula auricula, Pulsatilla slavica, Centaurea mollis, Phyteuma orbiculare, Daphne arbuscula, Polygala vulgaris, Poa stiriaca, Cimicifuga europaea, Carduus glaucinus, Scabiosa lucida .
Pre 1. a 2.vs tohto radu je charakteristický výskyt stepných druhov, najmä Dictamnus albus a Buglossoides purpureocoerulea; hojne sa tu vyskytuje aj Adonis vernalis, Aster amellus, Ranunculus illyricus, Erysimum odoratum, Allium flavum, Melica ciliata,, M.transsilvanica, Asperula cynanchica, Galium glaucum a druhy rodu Stipa.
Z lesostepných druhov a z druhov skalných štrbín sa v extrémnych spoločenstvách 1.‑6. vs vyskytuje napr. Coronilla coronata, C. varia, Teucrium chamaedrys, T. montanum, Anthemis tinctoria, Sesseli devenyense, Stachys recta, Inula ensifolia, I. hirta, Peucedanum cervaria, Salvia pratensis, S. verticillata, Bupleurum falcatum a i.
Z vlhkomilných a prameniskových druhov, charakteristických pre niektoré slt 6.‑8. vs tohto radu, sú najvýznamnejšie tieto: Aconitum variegatum, A. firmum, Petasites albus a Chrysosplenium alternifolium.
Medzi najvýznamnejšie alpínske druhy 6.‑9. vs v rade D patria: Bartsia alpina, Potentilla aurea, Soldanella carpatica, S. hungarica ssp.hungarica, Anemone narcissiflora, Ligusticum mutellina.