Vegetačné stupne predstavujú nadstavbové jednotky vo vzťahu ku klíme. Podľa Zlatníka (1978) je vegetačný stupeň plošne prevažujúca klimaxová geobiocenóza determinovaná vegetáciou (vrátane náhradných geobiocenóz) v určitom území, podmienená makroklímou a mezoklímou v podmienkach meniacej sa nadmorskej výšky.
Jednotlivé vegetačné stupne sa odlišujú hydro-klimatickými charakteristikami ako sú priemerná ročná teplota a zrážky, vodná bilancia či bioteplota (Škvarenina et al. 2002).
Vymedzujú sa podľa ekologického prejavu diferenciálnej druhovej kombinácie fytocenóz na normálne drénovaných pôdach edafico-trofických radov. Pri hydrických radoch je pôsobenie klímy prekryté vplyvom prídavnej vody (pramene, záplavy, vodné toky) a/alebo jej akumulácie a vegetačné stupne tu nemá zmysel rozlišovať.
Lesy Slovenska sú diferencované do ôsmich vegetačných stupňov v ktorých dominujú stromy a kry. Nad hranicou pásma kosodreviny (subalpínskeho stupňa, 8. vs) je u nás ešte vyvinutý stupeň alpínsky a lokálne aj subniválny.