Rad C ‑ Nitrofilný
Spoločenstvá trofického radu C sa viažu na stredne hlboké až hlboké skeletnaté až balvanité pôdy (s konvenčným obsahom skeletu > 70 %) vytvorené z minerálne stredne bohatých až bohatých hornín, ako sú silne skeletnaté kambizeme, hlbšie rankre, skeletnaté až sutinové rendziny vylúhované regozeme. Charakteristická je priaznivá reakcia (pH 6.0‑7.2) , koncentrácia živín a prevzdušnenosť pôd, umožňujúca dobrú humifikáciu opadu a vytváranie priaznivých foriem humusu (mull), ktorý infiltruje do značnej hĺbky pôdneho profilu. Keďže pôdy tohto trofického radu geobiocénov sa vyskytujú najčastejšie na skeletnatých bázach svahov a svahových úžľabín, sú obohacované kondenzačnou vodou, ktorá sa zráža najmä v sutinách. Nie sú to dostatočne vyvinuté pôdy (vysoká skeletnatosť, obmedzená vododržnosť), preto podmienili vznik geobiocenóz s trochu obmedzeným vzrastom drevín.
S ohľadom na uvedené ekologické podmienky je pre spoločenstvá radu C charakteristická účasť na živiny náročných listnáčov (tzv. cenných listnáčov) ‑ javorov, líp, jaseňa a brestov. Tieto sa tu dokázali uplatniť v konkurencii determinantov príslušných vegetačných stupňov ‑ duba, buka, jedle a smreka, ktoré sú pri vysokej skeletnatosti pôd menej expanzívne.
Synúzia podrastu spoločenstiev radu C sa vyznačuje množstvom druhov. Charakteristické je dominantné zastúpenie heminitrofilných a nitrofilných druhov, ktoré sa viažu na pôdy s výbornou humifikáciou opadu, teda druhov indikujúcich priaznivú formu humusu a značný obsah dusíka v pôdnom zvršku.
V 1. vs tohto radu sa ostrovčekovito spoludominantne uplatňujú mezofilné trávovité druhy ‑ Poa nemoralis, Melica nutans, M. uniflora, Dactylis polygama a i. spolu s heminitrofilnými a nitrofilnými druhmi ‑ Campanula rapunculoides, Glechoma hirsuta, Alliaria petiolata, Torilis japonica, a i. Vysokú stálosť výskytu, ale malú pokryvnosť tu dosahujú teplomilné dubinové eutrofné druhy (pozri rad B).
V synúzii podrastu 2. vs okrem už spomínaných, pristupujú ďalšie nitrofilné druhy Mercurialis perennis, Urtica dioica, Chelidonium majus, Stellaria holostea, Galium aparine, Lamium maculatum, Geranium robertianum, ktoré vystupujú až do 6.vs, ako aj trávovité dominanty 2.vs radu B. V malom zastúpení, ako diferenciály 2. vs sa tu uplatňujú bučinové druhy.
V 3. vs trávovité druhy ustupujú, naproti tomu k dosiaľ uvedeným nitrofilným druhom pristupuje Dentaria enneaphyllos, Isopyrum thalictroides, Impatiens noli‑tangere, Aegopodium podagraria. Teplomilné dubinové chýbajú, bučinové sú zastúpené charakteristicky, do 15‑20%.
Vo 4.vs sa začínajú ojedinele uplatňovať niektoré druhy náročnejšie na vlhkosť, ako sú Salvia glutinosa, Circaea alpina, Astrantia major, Stellaria nemorum, Petasites albus. Dryopteris filix‑mas, Polystichum aculeatum ai., ktoré majú výraznú gradáciu v 5. vs.
Spoločenstvá 5. a 6. vs majú v synúzii podrastu (ako v rade B) prevahu vysokých bylín. K spomínaným nitrofilným druhom pristupujú ďalšie ‑ Lunaria rediviva (ako najvýraznejšia dominanta), Stachys sylvatica, Aruncus sylvestris, Dentaria glandulosa ai. Okrem nich aj ostatné vysoké byliny, paprade a podhorské druhy uvedené v opise radu B. Diferenciálmi 6.vs sú druhy subalpínske eutrofné.