Rad B/C ‑ Heminitrofilný
Spoločenstvá tohto trofického medziradu sa vyskytujú na minerálne stredne bohatých až bohatých pôdach, hlbokých, skeletnatých (s obsahom skeletu v hlavnej rizosfére od 40 do 70 %). Prevažujú kambizeme psefitické a andozemné, skeletnatejšie rendziny rubefikované (terrae calcis rendziny), ale aj andozeme.
Vysoké percento skeletu podmieňuje dobrú prevzdušnenosť pôd, vyšší obsah kvalitného humusu vyplýva z priaznivej humifikácie (mierne kyslá až neutrálna reakcia, pH 6.0‑7.2, dostatok svetla, zrýchlený kolobeh živín). Preto sa v spoločenstvách radu B/C okrem druhov charakteristických pre rad B ‑ najmä bučinových, uplatňujú spoludominantne druhy nitrofilné, charakteristické pre rad C.
Názvy niektorých skupín lesných typov tohto radu vznikli z názvov slt radu B, ku ktorým sa pripojilo adjektívum acerosum (v 1. a 2. vs) alebo tiliosum (v 3. a 4. vs).
Vzhľadom na priaznivejšiu nitrifikáciu už i v 1.vs ustupujú xerofytné úzkolisté trávovité druhy bežné v 1.vs radu B a dominantné sú jednak druhy nitrofilné (pozri charakteristiku radu C), jednak trávovité mezofytné, napr. Brachypodium sylvaticum, Poa nemoralis, Dactylis polygama, ako aj teplomilné dubinové druhy eutrofné, uvedené v opise radu B.
V 2. vs sú okrem trávovitých dominánt radu B zastúpené teplomilné dubinové druhy eutrofné, nitrofilné a diferenciáciu oproti 1. vs predstavuje prítomnosť bučinových druhov.
V spoločenstvách 3. vs sa popri trávovitých dominantách spoludominantne uplatňujú heminitrofilné, nitrofilné a bučinové druhy (teplomilné dubinové druhy chýbajú).
V 4. až 6.vs druhové zloženie fytocenóz zodpovedá druhovému zloženiu synúzie podrastu radu B, no popri mezotrofných druhoch sa tu spoludominantne uplatňujú druhy nitrofilné. V 5. vs je významným diferenciálom Stellaria nemorum, ako aj gradujúce podhorské, resp. na vlhkosť náročnejšie druhy, ako napr. Petasites albus, Aruncus sylvestris a i. Spoločenstvá sú vyslovene viacetážové, vysokobylinného vzhľadu.
Vo všetkých spoločenstvách radu B/C je nápadný jarný aspekt s dominanciou jarných lesných heliofytov.
V 7. vs sa okrem mezotrofných, nitrofilných a dominantných subalpínskych eutrofných druhov (najmä Adenostyles alliariae, Cicerbita alpina, Athyrium distentifolium ai. ), uplatňujú aj druhy acidofilné a to na mikro‑lokalitách, na ktorých sa hromadí surový humus, napr. na kopčekoch po vývratoch apod. Sú to najmä druhy Luzula sylvatica, Vaccinium myrtillus, Calamagrostis villosa, C. arudninacea. V terénnych zníženinách po vývratoch aj druhy vlhkomilné, resp. niektoré prameniskové ako Crepis paludosa, Chrysosplenium alternifolium ai.
V 8. vs sa popri dominantných subalpínskych druhoch uplatňujú aj druhy acidofilné (najmä pod zapojenou kosodrevinou). Charakteristická je prítomnosť prameniskových druhov., napr. Viola biflora, Chrysosplenium alternifolium a i.