Rad B – Mezotrofný
Spoločenstvá trofického radu B sa vyskytujú najmä na luvizemiach a kambizemiach rôznych subtypov a variet, menej často na randzinách kambizemných a rubefikovaných s mierne až stredne kyslou reakciou (pH 4.9‑6.0). V oblasti hlavnej rizosféry, t.j. do 40 cm, sú to slabo až stredne skeletnaté pôdy. Horninový podklad je rozmanitý, prevládajú však minerálne stredne silné horniny. Skupiny lesných typov tohto radu sa nevyskytujú na vyslovene minerálne chudobných horninách, ak pôdy na nich nie sú obohacované inak, napr. v dôsledku priaznivého umiestnenia v teréne. Na vápencoch a dolomitoch sa vyskytujú len vtedy, keď sú na nich vyvinuté hlbšie pôdy, s pokročilým procesom odvápňovania vrchných vrstiev. Pôdy sú hlboké, geneticky plne vyvinuté, preto podmienili vznik základnej vegetačnej stupňovitosti.
Spoločenstvá radu B sú na druhy bohaté. Prevládajú indikátory poukazujúce na pôdy s dobrou humifikáciou a (okrem 1.,2.,resp. 3.vs) s priaznivou vlhkosťou. Tieto druhy nie sú vyslovene acidofilné, kalcifilné alebo nitrofilné.
V 1. až 3. vs tohto radu prevládajú často druhy trávovitého vzhľadu. V 1.vs sú to najmä úzkolisté trávovité druhy, ako sú Poa angustifolia, Festuca ovina, F. valesiaca, F. pseudoovina, F. sulcata, F. pseudodalmatica, F. rubra, Carex caryophyllea, Bromus sterilis a i.
Výraznými diferenciálmi 2. od 1. vs sú mezofilné druhy, či už trávovité, alebo iné byliny. Z trávovitých dominánt 2. a 3. vs sú najvýznamnejšie: Carex pilosa, Dactylis polygama, Brachypodium sylvaticum, Poa nemoralis, Melica nutans a i.
Pre 2. vs je charakteristická prítomnosť teplomilných dubinových eutrofných druhov: Vincetoxicum hirundinaria, Pyrethrum corymbosum, Clinopodium vulgare, Genista tinctoria, Astragalus glycyphyllos, Lathyrus niger, Vicia cassubica, Melittis melissophyllum, Betonica officinalis a i. Ojedinele sa začínajú uplatňovať aj druhy bučinové. Z drevín pristupuje Carpinus betulus.
V 3. vs teplomilné druhy chýbajú, hojná je účasť druhov bučinových. Okrem spomínaných trávovitých dominánt je význačným druhom Carex pilosa, avšak v niektorých fytocenózach sa trávovité druhy vôbec nevyskytujú.
Vo 4. vs fytocenózy radu B nadobúdajú vzhľad bylinný. Až po 6. vs je typický dominantný výskyt bučinových druhov, ako sú Galium odoratum, Dentaria bulbifera, Asarum europaeum, Actaea spicata, Hordelymus europaeus, Galeobdolon luteum, Sanicula europaea, najčastejšie na vápencoch Hedera helix, Hacquetia epipactis. Výnimkou sú niektoré geobiocenózy východného Slovenska, ktoré majú trávovitý vzhľad až do 6. vs (lesné typy s Carex pilosa a Festuca drymeja).
Okrem spoločenstiev “trávovitého” a “bylinného” vzhľadu sa v 3. a 4. vs radu B vyskytujú aj tzv. “nudálne” spoločenstvá s celkove nízkou pokryvnosťou bylinnej etáže v dôsledku nedostatku svetla a hromadenia sa bukového opadu, resp. vzniku moderovej formy humusu.
Od 5. vs sú fytocenózy tohto trofického radu typicky dvojetážové, s charakteristickým dominantným výskytom vysokých bylín a papradí (Stachys sylvatica, Senecio fuchsii, S. nemorensis, Astrantia major, Athyrium filix‑femina, Dryopteris filix‑mas, Polystichum aculeatum a i.), ktoré tu, s ohľadom na dostatočnú zásobu živín, priaznivú vlhkosť a väčšie množstvo svetla, majú vhodné podmienky na svoj vývoj. V spodnej etáži sa okrem bučinových druhov uplatňujú hojne druhy podhorské, ako sú Prenanthes purpurea, Polygonatum verticillatum, Gentiana asclepiadea, Oxalis acetosella, Maianthemum bifolium, príp. iné druhy vyžadujúce trvale vlhkú rizosféru, napr. Petasites albus, Stellaria nemorum a i.
V 6. vs pristupujú subalpínske eutrofné druhy: Cicerbita alpina, Doronicum austriacum, Adenostyles alliariae, Senecio subalpinus, Veratrum lobelianum, Acetosa alpestris a i.
V spoločenstvách radu B je typické zastúpenie nitrofilných druhov, avšak maximálne do 15 %, najmä v 4.‑6.vs.
Keďže fytocenózy radu B sa vyskytujú na relatívne najhlbších, dobre vyvinutých pôdach, je v nich maximum diferenciálnych druhov príslušných vs. Predstavujú klimaxovú vegetáciu zodpovedajúcu klíme jednotlivých vegetačných stupňov.
Lesné spoločenstvá radu B sú najrozšírenejšie (zaberajú cca 63% rozlohy lesov Slovenska), najproduktívnejšie a teda aj hospodársky najvýznamnejšie.