Pineto-Peceetum, PiP – borovicová smrečina
6. vs, 0,50%, 3 – 6ºC, 900 – 1200 mm, 600 – 1100 m n.m.
Lesné typy:
5111 Teplá borovicová smrečina nst, Incalargalvernvitidsoldmont, (H)
5112 Teplá mierne podmáčaná borovicová smrečina nst, mycarpilulviolsilvmelanpsilv, (H)
5113 Borovicová smrečina na glejoch nst, mycalvilsphagorg, (O)
5114 Morénová borovicová smrečina nst, myvitid, (O)
5115 Podzolovaná borovicová smrečina nst, Indešfmy, (H)
5116 Borovicová smrečina na žel. Podzoloch nst, Incalarmyvitid, (O)
5117 Smlzová borovicová smrečina nst, Incalaromajcalvilmy, (H)
6111 Extrémna borovicová smrečina vst, myvitidcalvilsphagirghomog, (O)
6112 Svieža borovicová smrečina vst, (H)
6113 Čučoriedková borovicová smrečina vst, Indešfmyhomog, (H)
Ťažisko rozšírenia spoločenstiev tohto geografického variantu slt Fap je v strednej časti Vysokých Tatier, na menších plochách v ich západnej česti, v Liptovskej kotline a vo východnej časti Nízkych Tatier, teda v oblastiach, kde buk v dôsledku kontinentality podnebia týchto častí pohorí v prirodzených porastoch chýba.
Spoločenstvá sa vyskytujú v značnom výškovom rozpätí, a preto sa rozdeľujú na nižší a vyšší stupeň (5. a 6. vs). Nachádzajú sa na plošinách, svahoch často vypuklých, s rôznymi sklonmi a na rôznych expozíciách. V západnej časti Vysokých Tatier sa vyskytujú na extrémnych lokalitách, na skalnatých a bralnatých hrebeňoch.
Horninový podklad: tatranský fluvioglaciál, v iných oblastiach horniny kryštalinika.
Pôdy: na fluvioglaciály sú prevažne kambizeme dystrické, pseudoglejové a podzoly typické. Na kamenitých, balvanitých a blokových sutinách na hrebeňoch, terasách a hrubých morénach sa vytvorili rankre podzolové, miestami iba regozeme. Vo zvrškoch sú koncom leta mierne vlhké, prevažne mierne prehumóznené, v spodinách čerstvo vlhké. Na rankroch a regozemiach sa tvorí hrubá vrstva nadložného humusu.
Vegetačná charakteristika: V synúzií podrastu sa dominantne uplatňujú tieto mezofilné acidofilné druhy: Vaccinium myrtillus, Vaccinium vitis-idaea (skalnaté hrebene, vypuklé svahy), Luzula luzuloides, Avenella flexuosa, Calamagrostis arundinacea (suchšie a relatívne živšie typy), Melampyrum sylvaticum, Carex pilulifera a i. Charakteristicky sa uplatňujú podhorské druhy: Oxalis acetosella, Calamagrostis villosa a Maianthemum bifolium. Vo vyššom stupni pristupujú subalpínske druhy, ako v Fap vst, ale aj Arctostaphyllos uva-ursi. Hojne sa vyskytujú acidofilné machorasty mezofilné, ako sú Pleurozium schreberii, Dicranum scoparium, Hylocomium splendens, ale aj hygrofytné, z rodu Sphagnum.
Drevinové zloženie: V pôvodných porastoch prevládal smrek, hojne bola zastúpená borovica a smrekovec, miestami (ale iba nepatrne) jedľa. Krovitý porast bol málo vyvinutý.
Význam: Extrémne typy na silnejšie oglejených pôdach, morénach s dominanciou Sphagnum girgensohnii, alebo Vaccinium vitis-idaea patria k lesom ochranným a inklinujú k zamokrenému edaficko-hydrickému radu geobiocénov, zvyšné typy sú hospodárske, s dobrým vzrastom smreka a borovice, s možnosťou prirodzenej obnovy.