Pinetum ledosum, Pil ‑ rašelinná borina

4.‑ 8.vs, 0,03 %, 4 ‑ 5 oC, 900 ‑ 1000 mm, 600 ‑ 800 m n.m.

Lesné typy:
031 Rašelinová borina páperníková, eriophvagoxycocqvadrsphagirg, (O)
032 Rojovníková rašelinová borina, ledpalpolatsphagirg, (O)

 

Spoločenstvá slt Pil predstavujú relikt z chladného obdobia postglaciálu. Vyskytujú sa vzácne na Orave a vo Vysokých Tatrách na rovinatých terénoch, údolných a náhorných plošinách, svahových terasách, teda na lokalitách so spomaleným odtokom vody. Výskyt spoločenstiev podmieňuje chladná klíma a najmä špecifické pôdne prostredie.

 

 

Horninový podklad je podobný ako v slt AP a BAl, v susedstve ktorých sa spoločenstvá slt Pil vyskytujú. Rozdiel je v extrémnom zamokrení a pôdnom prostredí.

Pôdy: sú typické organozeme vrchoviskového alebo prechodného typu. Hrúbka rašeliny dosahuje i niekoľko metrov. Pôdy sú minerálne veľmi chudobné a veľmi kyslé. Podzemná voda neklesá hlbšie ako 40 cm pod povrch terénu.

Vegetačná charakteristika: Druhové zloženie synúzie podrastu ovplyvňuje výška hladiny podzemnej vody. Keď zasahuje až po povrch, vytvárajú sa močiarne typy spoločenstiev bez drevín, s prevahou druhov rodu Eriophorum. Keď je nižšie, umožňuje rast borovice močiarnej, borovice horskej, borovice sosny, brezy plstnatej, a na relatívne suchších miestach aj smreka. Väčšinou smerom do stredu rašeliniska sa zápoj drevín uvoľňuje a klesá aj ich abundancia.

Fyziognomický ráz synúzie podrastu určujú druhy humikolné, v dominancii je najmä Ledum palustre a Vaccinium uliginosum; rôzne zastúpenie majú: Oxycoccus palustris, Andromeda polifolia, Empetrum hermaphroditum, Carex pauciflora, C. canescens, C. flava, Eriophorum vaginatum, Menyanthes trifoliata, Calla palustris, Drosera rotundifolia. Na miestach, kde hladina vody vystupuje až na povrch pôdy prevládajú oligotrofné indikátory trvalého zamokrenia: Eriophorum vaginatum, E. angustifolium a E. latifolium. Na menej zamokrených miestach sú to druhy indikujúce striedavú vlhkosť (Molinia caerulea), ako aj rôzne acidofilné druhy (Vaccinium myrtillus, Vaccinium vitis‑idaea, Calluna vulgaris, Calamagrostis villosa). Dominantný je výskyt rašeliníkov (Sphagnum palustre, S. capillifolium, S. girgensohnii, S. rubellum) a ďalších machorastov (Polytrichum commune, P. strictum, Rhytidiadelphus triquetrus, R. squarrosus, Dicranum scoparium, Pleurozium schreberi, Polytrichum formosum).

Dominancia humikolných druhov, ako aj celkový charakter porastov diferencujú tieto spoločenstvá od iných geobiocenóz súboru “a”.

Drevinové zloženie: Pôvodné podrasty tvorila borovica močiarna s primiešanou borovicou sosnou, brezou plstnatou a bradavičnatou, prípadne aj smrekom alebo kosodrevinou. Rovnaký charakter majú aj zachovalé zvyšky súčasných porastov.

Význam: Porasty slt Pil zaraďujeme k lesom ochranným nielen pre ich význam vodohospodársky, ale najmä z hľadiska ochrany prírody, ako kultúrne dedičstvo reliktných geobiocenóz z postglaciálneho obdobia. V synúzii podrastu je veľa vzácnych druhov severskej tundry a boreálnych lesov. Pôvodné plochy týchto spoločenstiev boli v minulosti zlikvidované v dôsledku ťažby rašeliny.