Betuleto‑Quercetum, BQ ‑ brezová dúbrava

1. – 4. vs, 0,19 %, 8,5 – 9,5 °C, 600 ‑ 700 mm, 120 ‑ 260 m n.m.

 

Lesné typy:
001 Papradková brezová dúbrava, molinpterid, (H)
002 Bezkolencová brezová dúbrava, molindešces, (O/H)
003 Metlicová brezová dúbrava, dešcesneao, (H)
004 Krušinová brezová dúbrava, dešcesluzpilofrangula, (H)

 

Spoločenstvá slt BQ sa vyskytujú na malých plochách, roztrúsene po nížinách a pahorkatinách západnej časti územia SR (najmä na Záhorskej nížine), na plošinách a preliačinách s nedostatočným odtokom vody, kde je (na rozdiel od slt Q, s ktorou miestami spoločenstvá BQ susedia) humídnejšia a relatívne chadnejšia mikroklíma.

Horninový podklad: minerálne chudobné kremité viate piesky, treťohorné a štvrtohorné terasové štrkopiesky, ale aj nevápnité íly, ílovce, bridlice. V prípade priepustných hornín (piesky) vyskytujú sa v podloží nepriepustné vrstvy (íly), na ktorých sa hromadí voda.

Pôdy: Na uvedených substrátoch vznikli gleje a pseudogleje stagnoglejové, fluvizeme glejové, menej organozeme glejové. Len v geobiocénoch hraničiacich so slt Betuleto‑Alnetum (BAl) sa vyskytujú gleje typické.

Geomorfologické pomery a nepriepustné podložie zapríčiňujú stagnáciu zrážkovej vody a jej pomalé stekanie do podloží. Stagnujúca voda, ochudobnená o kyslík, sa v lete stráca, prípadne jej hladina poklesne do hĺbky viac ako 80 cm. Preto aj keď ide o pôdy geneticky hlboké, sú fyziologicky plytké, s veľmi nepriaznivými fyzikálnymi vlastnosťami. Pri pomalom rozklade opadu sa hromadí nadložný humus. Jeho vrstva (miestami vrstva rašeliny) je až 30 cm hrubá.
Vegetačná charakteristika: Pôdne a klimatické podmienky vyhovujú druhom hygrofilným znášajúcim tak dlhšie trvajúce preschnutie pôdy, ako aj občasné zamokrenie, so širokou ekologickou amplitúdou vo vzťahu k obsahu živín a acidite pôdneho prostredia.

Sú to najmä indikátory striedavej vlhkosti, k obsahu živín indiferentné (Deschampsia caespitosa, Crepis paludosa,, Potentilla erecta, P. alba) a acidofilné druhy (Molinia arundinacea, Juncus sp., Agrostis stolonifera, Calamagrostis canescens, Pteridium aquilinum). V najvlhkejších typoch dominuje druh Carex brizoides. Hromadenie nadložného humusu indikujú acidofilné mezofilné druhy (Carex ovalis, Vaccinium myrtillus) a machorasty (Dicranum scoparium, Polytrichum formosum, Sphagnum spec. div., Polytrichum commune, Leucobryum glaucum, Climacium dendroides, Polytrichum strictum). Z papradín sú prítomné druhy Dryopteris filix‑mas a D.dilatata. Hojné a chrakteristické sú lesné mezofyty, napríklad Luzula pilosa; v jarnom aspekte dominuje Anemone nemorosa, neskôr je nápadná Convallaria majalis. Vzhľadom na zvýšenú vlhkosť je častou dominantou Oxalis acetosella, ale aj niektoré teplomilné dubinové acidofilné druhy (Genista germanica). Zo vzácnejších druhov tu nachádzame Dianthus superbus, Iris sibirica a Scorzonera humilis. Z často nadväzujúcej slt Betuleto‑Alnetum preniká do spoločenstiev slt BQ druh Phalaroides arundinacea a vysoké ostrice, ktoré tu ale majú zníženú vitalitu.

Na rozdiel od slt Q a slt PiQ dominujú v slt BQ hygrofyty a chýbajú v nej xerofyty, (aj keď sa sporadicky na vyvýšených miestach vyskytujú aj psamofyty). Na rozdiel od slt Betuleto‑Alnetum tu chýbajú charakteristické indikátory trvalého zamokrenia.

Drevinové zloženie: V pôvodných porastoch prevládal dub letný s primiešanou borovicou. Na najzamokrenejších miestach s prirodzene uvoľneným zápojom sa uplatňovala breza biela a plstnatá, z krov krušina jelšová. Buk chýbal (vodno‑vzdušný režim pôd mu nevyhovuje). V súčasných porastoch (prevažne výmladkového pôvodu) sa často uplatňuje osika na úkor brezy.

Význam: Spoločenstvá radíme prevažne k lesom hospodáskym, majú však pre malú rozlohu a nižšiu produkciu malý hospodársky význam.