Betuleto‑Alnetum, BAl ‑ brezová jelšina

1. ‑ 6.vs, 0,13 %, 4 ‑ 9 oC, 550 ‑ 1050 mm, 150 ‑ 1000 m n.m.

 

Lesné typy:
011 Brezová jelšina na viatych kremitých pieskoch, (O)
012 Brezová jelšina na fluvioglaciále, (O)
013 Brezová jelšina na glejovej pôde, caltpalchaerhirs, (O)
014 Brezová jelšina na rašelinovej pôde, caltpalmysphagirg, (O)

 

Slt BAl sa vyskytuje na rovinatých, alebo mierne sklonených terénoch, v zníženinách a prameniskových úvalinách, na plochých dnách údolí, teda všade tam, kde je odtok vody pomalý, najmä v povodí Kysuce, Oravy a vo Vysokých Tatrách, ale tiež roztrúsene po celom území SR.

Horninový podklad: tvoria rôzne minerálne slabšie aluviálne a proluviálne sedimenty uložené na nepriepustnom podklade, v podtatranskej oblasti fluvioglaciálne sedimenty.

Pôdy: reprezentujú gleje a pseudogleje stagnoglejové, fluvizeme glejové, menej organozeme glejové. Sú rôznej zrnitosti, piesočnaté až ílovité, s nepriaznivými fyzikálnymi vlastnosťami. Väčšinu roka sú zaplnené stagnujúcou vodou, preto majú nedostatok kyslíka. Glejové vrstvy zasahujú až po humusový horizont. Pri úplne zastavenom rozklade opadu sa tvorí vrchovisková rašelina.

Mikroklíma brezových jelšín je vždy vlhkejšia a chladnejšia ako v ich okolí, s častými hmlami a neskorými mrazmi. Uvedené extrémne podmienky obmedzujú výber drevín na tie, ktoré znášajú trvalé zamokrenie rizosféry.

Vegetačná charakteristika: Synúziu podrastu tvoria močiarne druhy so širokou ekologickou amplitúdou vo vzťahu k obsahu dusíka a reakcii pôd, ktorým vyhovuje mokrý rašelinný humus (príp. sú aj jeho spolutvorcami). Fyziognómiu podrastu určujú rastliny trávovitého vzhľadu, najmä vysoké ostrice, ktoré spolu s druhmi Molinia arundinacea (vo vyšších polohách M. caerulea) a Phalaroides arundinacea dosahujú spravidla dominantné zastúpenie. Z trávovitých druhov ide najmä o indikátory trvalého zamokrenia, oligotrofné, ako sú Carex rostrata, Scirpus sylvaticus a Carex elata. K obsahu pôdneho dusíka a reakcii sú indiferentné druhy ako Carex paniculata a Filipendula ulmaria. V geobiocenózach hraničiacich so slt Saliceto‑Alnetum (súbor c) pristupujú aj druhy Carex acutiformis a C. gracilis.

Z indikátorov striedavej vlhkosti, (oligotrofných, alebo k obsahu dusíka indiferentných) sú hojné až dominanatné Carex brizoides, Calamagrostis canescens, Carex elongata, Deschampsia caespitosa, Crepis paludosa, Caltha palustris, (vo vyšších polohách Caltha laeta), Myosotis palustris, Lysimachia vulgaris a Thelypteris palustris, z nitrofilných napr. Solanum dulcamara.

Prevažujúce redukčné procesy indikujú druhy ako Valeriana dioica, Scirpus sylvaticus a Scutellaria galericulata, na hrubšej vrstve rašeliny aj humikolné druhy, najmä Carex pauciflora, Vaccinium uliginosum, Menyanthes trifoliata, Calla palustris, ale iba s malou pokryvnosťou (na rozdiel od slt Pinetum ledosum, kde sú tieto druhy dominantné). Významný je výskyt rašeliniskových machorastov, ako sú Climacium dendroides, Brachythecium rivulare, Rhizomnium punctatum, Polytrichum commune, P. strictum a druhov z rodu Sphagnum.

Z mezofytných acidofilných druhov sa v porastoch so zvýšeným zastúpením smreka vyskytuje Vaccinium myrtillus, niekedy z okolitých spoločenstiev 6. vs pristupujú aj druhy subalpínske. Pre spoločenstvá je charakteristický aj ojedinelý výskyt eutrofných až nitrofilných druhov, okrem spomínaného Solanum dulcamara aj napr. Geranium robertianum a papradín, pomiestne na suchších kopčekoch pod jelšami, kde sa opad dobre rozkladá. V jarnom aspekte dominuje Anemone nemorosa, neskôr je fyziognomicky nápadný druh Caltha palustris. Po jeho odkvitnutí fytocenózy nadobúdajú charakteristický trávovitý vzhľad.

Diferenciálnym znakom synúzie podrastu odlišujúcim slt BAl od slt BQ je dominancia indikátorov trvalej vlhkosti, tzv. druhov močiarnych. V porovnaní so slt Abieto‑Piceetum je tu nižšia účasť druhov subalpínskych a prítomné sú mezo‑ a eutrofné druhy. Na rozdiel od slt Pinetum ledosum chýbajú, alebo majú sporadický výskyt druhy humikolné. Prítomnosť druhov acidofilných a oligotrofných (pri absencii druhov vodných), odlišuje Betuleto‑ Alnetum od slt Saliceto‑Alnetum.

Drevinové zloženie: pôvodné porasty tvorila najmä jelša lepkavá, menej jelša sivá, breza bradavičnatá a breza plstnatá. V drevinovom zložení porastov nachádzajúcich sa v kotlinách horských oblastí nahrádza brezu smrek. Novšie (Zlatník, 1976) geobiocenózy so smrekom (5. a 6. vs) odlíšili ako samostatnú slt smrekové jelšiny ‑ Picei alneta v Nízkych a Vysokých Tatrách (v súčasne platnom systéme na Slovensku lt 012 a 014).

V súčasných porastoch často brezy chýbajú a porasty tvoria jelšiny výmladkového pôvodu. Z krov sa vyskytuje krušina jelšová, kalina obyčajná a niektoré druhy vŕb. Jelša často vytvára vyčnievajúce “barlovité” korene, ktoré vznikajú postupným vymývaním (vyplavovaním) jemných častíc vrchnej vrstvy rašeliného humusu, alebo náletom a rastom obnovených hlavných drevín na vyvrátených, rozkladajúcich sa kmeňoch, alebo vyvýšených kopčekoch. Tak jelše, ako aj primiešaný smrek, dosahujú dobrú kvalitu a vytvárajú rovné kmene; smrek však často vyvracia vietor.

Význam: lesy ochranné, s významnou funkciou vodohospodárskou.

         Lesné typy:

011 Brezová jelšina na viatych kremitých pieskoch, (O)

012 Brezová jelšina na fluvioglaciále, (O)

013 Brezová jelšina na glejovej pôde, caltpalchaerhirs, (O)

014 Brezová jelšina na rašelinovej pôde, caltpalmysphagirg, (O)