Saliceto‑Alnetum, SAl ‑ vrbová jelšina
1. ‑ 4. vs, 0,16 %, 9 ‑ 10 °C, 550 ‑ 600 mm, 95 ‑ 200 m n.m.
Lesné typy:
921 Žihľavová vŕbová jelšina slatinná, ukiov, (H)
922 Ostricová vŕbová jelšina slatinná, caripcarvesic, (H)
923 Chrastnicová vŕbová jelšina slatinná, baldingcaracut, (rubces), (H)
924 Trsťová vŕbová jelšina slatinná, phragmitnethel, (H)
925 Stavikrvová vŕbová jelšina štrková, polygonmit, (H)
Vŕbové jelšiny sa viažu na nížinné údolné nivy väčších riek, najčastejšie na južnom Slovensku. Spoločenstvá slt SAl osídľujú zamokrené zníženiny v aluviálnej rovine, polozanesené meandre a brehy mŕtvych ramien. Rozhodujúce ekologické faktory sú vysoká hladina spodnej vody a časté, dlhotrvajúce záplavy.
Horninový podklad: spravidla ílovité alebo ílovitohlinité naplaveninové kaly (sapropely), v piesočnatých oblastiach s prímesou až prevahou piesku. V zamokrenom pôdnom prostredí s nedostatkom kyslíka sa uskutočňujú redukčné procesy.
Pôdy: prevládajú gleje organozemné, v extrémnych prípadoch môže ísť aj o organozeme slatinného typu. Iba v typoch hraničiacich so slt Ulmeto‑Fraxinetum populeum (UFrp) a slt Querceto‑Fraxinetum (QFr) sú gleje typické. Pri premenách opadu, ktorý je v priebehu vegetačného obdobia často pod vplyvom plytkej, stagnujúcej vody, sa vytvára slatinný humus. Sčasti sa organický materiál hromadí i sedimentáciou plavenín z vody.
Obdobie, počas ktorého je možná existencia vŕbových jelšín v prirodzených luhoch s neupraveným odtokom závisí od stupňa a rýchlosti zazemňovacieho procesu (zanášanie meandrov a zníženín pri záplavách), ako aj od dĺžky trvania záplav. Po určitom čase sa preliačiny zaplnia naplaveninami a spoločenstvá slt SAl vystriedajú fytocenózy slt Querceto‑Fraxinetum, alebo Ulmeto‑Fraxinetum populeum.
Vegetačná charakteristika: Fyziognomický ráz synúzie podrastu určujú trávy a vysoké ostrice. Medzi nápadné dominanty patria druhy močiarne, ako sú Carex acutiformis, C. riparia, C. gracilis, Iris pseudacorus a Symphytum officinale. Vysoké ostrice vytvárajú výrazné trsy nad stagnujúcou vodou. Medzi nimi, v plytkej vode, rastú druhy vodné, znášajúce dlhšie obdobie bez vodnej vrstvy nad pôdnym profilom, ako sú Phragmites australis, Typha latifolia, T. angustifolia, Glyceria fluitans, G. maxima, Alisma plantago‑aquatica, ako aj druhy vyžadujúce trvalú vodnú hladinu, druhy vodné, pod vodou zakorenené, najmä Hottonia palustris, Utricularia vulgaris, Nuphar lutea a Nymphaea alba. Zelený koberec na vode vytvárajú druhy rodu Lemna, s miestami hojne sa vyskytujúcim druhom Hydrocharis morsus‑ranae.
Charakteristicky sa (vzhľadom na mikroreliéf terénu) uplatňujú druhy indikujúce striedanie stupňov pôdnej vlhkosti (s rôznou ekologickou amplitúdou vo vzťahu k obsahu dusíka), ako sú Phalaroides arundinacea, Carex elongata, Deschampsia caespitosa, Lythrum salicaria, Mentha aquatica, Humulus lupulus, Solanum dulcamara, Chaerophyllum hirsutum, Aegopodium podagraria, Urtica kioviensis, v jarnom aspekte Leucojum aestivum.
Drevinové zloženie: Z drevín v slt SAl rastie vŕba biela, vŕba krehká a jelša lepkavá, ktorá často vytvára “barlovité” korene. Prúty vŕb ľudia často a pravidelne odrezávajú na výrobu košíkov, záhradného nábytku a p., čím vznikajú tzv. hlavové vŕby, typické pre nížinné močiare (na južnom Slovensku sú to chránené hniezdiská divých husí).V súčasnosti sa druhové zloženie slt SAl značne zmenilo primiešaním cudzích topoľov.
Význam: Skupina má vzhľadom na rozlohu a celkovú produkciu iba malý hospodársky význam. Hospodárenie sťažuje zaplavovanie lokalít vodou a ich dopravná neprístupnosť. Prevláda výmladkové hospodárstvo. Na zalesnenie sa odporúča jelša lepkavá a vŕby. Význam slt SAl je skôr prírodovedný a krajinársky (posledné zvyšky autochtónnej prírody v okolí nížinných tokov). Nezanedbateľný je aj význam brehoochranný.
Vývoj spoločenstiev: Pokročilejšími iniciálnymi štádiami slt SAl sú na pohyblivých pieskoch vzniknuté vrbiny vŕby bielej a krehkej, ktoré sa vyskytujú na lokalitách priamo a výrazne ovplyvňovaných dynamickými účinkami vodného prúdenia i ľadu, na čerstvých nánosoch vnútornej časti oblúkov meandrujúceho toku. Prvými priekopníkmi vegetácie v týchto podmienkach sú druhy, ako Polygonum lapathifolium, P. amphibium, P. hydropiper, Roripa amphibia a R. anceps. Tieto umožňujú zvýšenú sedimentáciu plavenín piesočnatého charakteru a vznik lužnej pôdy, typickej fluvizeme, ktorú potom osídľujú druhy Glyceria maxima, Phalaroides arundinacea, Alisma plantago‑aquatica, Bidens frondosa a i.
Z drevín sa tu najskôr uchytia vŕby (Salix alba, S. fragilis), ktoré postupne vytvárajú súvislejšie porasty, odolávajúce výmladnosťou a rýchlym zakoreňovaním pri poľahnutí pod náporom ľadu na jar, účinkom prúdiacej vody pri záplavách a vplyvom postupnej sedimentácie kalov. Zároveň podporujú usadzovanie splavenín, postupné zvyšovanie úrovne terénu, na ktorom už dokážu rásť domáce topole (topoľ čierny a biely) a na vlhkejších miestach jelša lepkavá. V synúzii podrastu postupne prevládnu nitrofyty (Angelica sylvestris, Aster novi‑belgii, A. lanceolatus, Rudbeckia sp., Solidago gigantea), niektoré druhy lián (Bryonia dioica, Humulus lupulus, Fallopia dumetorum) a ruderálne druhy (Conium maculatum). Toto štádium umožňuje už tvorbu humusu in situ. Keďže pri opakovaných záplavách sa usadzujú ďalšie vrstvy splavenín, vidieť v profile pôd často niekoľko “pochovaných” horizontov. Tak vznikajú pôdy charakteru fluvizemí glejových. S postupujúcim vývojom pôdy sa na naplaveninách uchytávajú jasene (najmä jaseň úzkolistý) a bresty. Zvyšovaním úrovne terénu vzniká v pribehovej zóne niekedy sotva badateľný pás tzv. agradačného valu rôznej šírky (podľa rýchlosti záplavového prúdu). Na ňom sú už podmienky pre slt Ulmeto‑Fraxinetum (UFr). Vlastná slt SAl zostáva potom len v trvalo mokrých zníženinách.