Querceto‑Fraxinetum, QFr ‑ dubová jasenina

1. ‑ 2.vs, 0,33 %, 9 ‑ 10 ^oC, 550 ‑ 600 mm, 95 ‑ 200 m n.m.

Lesné typy: 
931 Chrastnicová dubová jasenina na semiglejoch, baldingaster, (H)
932 Ostružinová dubová jasenina na humóznych alúviách, (H)

Slt QFr je typická skupina nížinných alúvií väčších riek. Vznik ekologických podmienok pre existenciu segmentov slt QFr úzko súvisí s odtokovými pomermi v hlavnom riečnom toku a s unášacou silou záplavového prúdu. Vhodné podmienky vznikajú v určitej vzdialenosti od hlavnej prúdnice, za agradačným valom, kde voda pri periodických záplavách tečie pomalšie, prípadne dlhšie stagnuje. Na týchto lokalitách sa usadzujú najľahšie čiastočky záplavových kalov, preto aj sedimenty sú ílovitohlinité až ílovité.

 

Pôdy: fluvizeme typické (typy hraničiace so slt SAl, alebo slt UFrp), častejšie geneticky zrelšie gleje typické, s oxidačno‑redukčným horizontom umiestneným vzhľadom na rizosféru duba a jaseňov dostatočne hlboko. Výrazné glejové horizonty chýbajú len na miestach, kde štrkopieskový podklad vystupuje bližšie k povrchu pôd. Na menšej rozlohe sa vyskytujú aj černozemiam podobné čiernice typické a glejové. Pôdy sú zvyčajne slabo prevzdušnené, uľahnuté, v spodných častiach profilov mazľavé, trvalo vlhké až mokré, z hľadiska obsahu živín stredne až veľmi bohaté. Humifikácia je len mierne spomalená, a to v dôsledku dlhšie stagnujúcej vody. Najčastejšie sa tvorí živný mokrý humus‑fenmull a pomerne hrubá vrstva vlhkého humusového horizontu. Reakcia pôd je mierne kyslá až mierne alkalická.

Jeden z rozhodujúcich ekologických faktorov predstavujú periodické záplavy v období jarného topenia snehu v horách, ktoré prinášajú vrstvy úrodného kalu. Keďže ekotopy dubových jasenín sú na miestach vzdialenejších od hlavnej prúdnice záplav, ľadové kryhy porasty nepoškodzujú. Zamrznutá stagnujúca voda poškodzuje len mladiny.

Po technických úpravách odtokových pomerov (regulácii) sa záplavy výrazne obmedzia a podmienky pre výskyt tejto slt zaniknú. Geobiocenózy slt QFr sa zmenia na druhovo bohatšie spoločenstvá slt UFrp. Segmenty slt QFr sa zachovajú iba na miestach spojených štrkopieskovým podkladom s riečnym tokom. Pri vyšších vodných stavoch voda z koryta preniká priepustným podkladom popod hrádze, rozlieva sa na nižšie položené miesta a na málo priepustných ílovitohlinitých až ílovitých pôdach, dlhšie stagnuje. Na rozdiel od prirodzených záplav neprináša táto prefiltrovaná voda úrodný kal. Dlhšie trvajúce letné záplavy značne ohrozujú nárasty duba letného i ďalších drevín. Pri vysokej hladine podzemnej vody sa vytvárajú glejové horizonty, ktoré obmedzujú fyziologickú håbku pôd a zužujú možnosti pestrejšieho výberu drevín.