Fraxineto‑Alnetum, FrAl ‑ jaseňová jelšina
3. ‑ 6.vs, 0,18 %, 5,5 – 7,5 °C, 650 ‑ 800 mm, 300 ‑ 550 m n.m.
Lesné typy:
901 Jaseňová jelšina, (H/O)
Jaseňové jelšiny predstavujú pahorkatinové a podhorské lužné lesy na užších potočných alúviách s rýchlo prúdiacou vodou obsahujúcou dostatok živín. Rozhodujúcim faktorom ich výskytu je podmáčanie rizosféry drevín prúdiacou okysličenou vodou, ktorá však len v období jarného topenia snehu, aj to iba nakrátko, zaplavuje pôdny povrch.
Horninový podklad: bohatšie aluviálne sedimenty od slabo skeletnatých po štrkovité, až balvanovité. Keďže ich jemnozem sa usadzuje pri záplavách z pomalšie tečúcich vôd, sú zrnitostne stredné. Ide teda o hlinité substráty, priepustné pre vodu a čiastočne prevzdušnené v období medzi záplavami. Výnimkou sú prameniská vytvorené na bázach svahov budovaných ílovitými horninami (ílovce, ílovité bridlice), na ktorých sú aj pôdy ílovité, s horšími fyzikálnymi vlastnosťami.
Pôdy: najčastejšie sú fluvizeme glejové, na dlhšie stabilizovaných alúviách gleje typické. Výskyt glejových pôd, podmáčaných okysličenou vodou, sa viaže tiež na prameniská.Hladina podzemnej vody vo vegetačnom období nepoklesne hlboko a je v dosahu koreňov drevín (približne v hĺbke 1m). Pre pôdy tejto slt je charakteristický hrubý oxidačno‑redukčný horizont.
Vegetačná charakteristika: synúzia podrastu má bylinný, až vysokobylinný vzhľad. Pre jarný aspekt je charakteristická dominancia jarných lesných heliofytov, ktoré zastupujú druhy z rodu Corydalis, Ficaria bulbifera, Primula elatior, Isopyrum thalictroides, Anemone ranunculoides, A. nemorosa, Adoxa moschatellina, Allium ursinum, Dentaria enneaphyllos, D. glandulosa, Scilla bifolia, Galanthus nivalis, Gagea lutea a na východnom Slovensku Helleborus purpurascens. Letný aspekt je pestrý, rôznorodý. V závislosti od povahy pôdneho prostredia, zamokrenia a pod., je bohatý na nitrofilné mezofyty a hygrofyty (indikátory trvalého zamokrenia), ako sú Carex remota, Poa remota, Cirsium oleraceum, Urtica dioica, Impatiens noli‑tangere, Stachys sylvatica, Circea lutetiana, Lamium maculatum, Mercurialis perennis, Melandrium rubrum, Aruncus sylvestris, Geranium sylvaticum, G. phaeum, G. pratense, ale aj hygrofyty k obsahu dusíka indiferentné, ako Filipendula ulmaria a Geum rivale. Z močiarnych druhov sa v teplejších oblastiach vyskytuje Symphytum officinale. Na suchších miestach z nitrofilných mezofytov sa uplatňujú druhy ako Glechoma hederacea, Campanula trachelium, Chaerophyllum temulum a Galium aparine. Striedanie zamokrovania a preschýnania pôd indikujú: Aegopodium podagraria, Chaerophyllum hirsutum, Lysimachia nemorum, L. vulgaris a L. nummularia.
Najnižšie miesta (mladé nánosy v dosahu prúdiacej vody) osídľujú druhy ako Phalaroides arundinacea, Deschampsia caespitosa, Caltha palustris a Agrostis gigantea, na niektorých miestach Equisetum telmateia, na prameniskách najčastejšie Chrysosplenium alternifolium, Carex brizoides a Scirpus sylvaticus. Na južnom Slovensku sa uplatňujú aj teplomilnejšie druhy ako sú Polygonatum latifolium, Convallaria majalis a Stellaria holostea.
Z okolitých porastov sa v synúzii podrastu charakteristicky uplatňujú bežné lesné mezotrofné mezofyty (Carex sylvatica, Brachypodium sylvaticum, Festuca gigantea, Dactylis glomerata, Pulmonaria officinalis, Geum urbanum, Polygonatum multiflorum) bučinové druhy (Galeobdolon luteum, Asarum europaeum, Galium odoratum, Actaea spicata) a podhorské druhy (Polygonatum verticillatum, Prenanthes purpurea, Oxalis acetosella, Majanthemum bifolium a papradiny: Athyrium filix‑femina, Dryopteris filix‑mas).
Na spodnej hranici nadväzujú jaseňové jelšiny na nížinné lužné lesy ‑ slt Saliceto‑Alnetum (SAl) a Ulmeto‑Fraxinetum (UFr), na hornej hranici na horské jelšiny s jelšou sivou Alnetum incanae (Ali). Od slt Alnetum incanae sú diferencované dominanciou jelše lepkavej a absenciou subalpínskych druhov. Na rozdiel od spoločenstiev nížinných lužných lesov (UFr) tu chýbajú (alebo sú iba ojedinele zastúpené) vyslovene teplomilné hygrofyty a naopak, prítomné sú hygrofyty horských a podhorských lesov (Caltha palustris a i.), podhorské druhy a paradiny. Od slt SAl ich odlišuje (okrem drevinového zloženia) chýbanie vodných druhov. Od slt BAl odlišuje jaseňové jelšiny dominancia nitrofilných druhov.
Drevinové zloženie: V prirodzenom druhovom zložení lesných porastov sa uplatňuje jelša lepkavá (na východnom Slovensku aj jelša sivá) spolu s jaseňom štíhlym. Prenikajú sem aj dreviny z okolitých porastov, najmä buk, javory, brest horský, lipy, hrab, i smrek. Jelša s jaseňom tvoria spravidla brehový porast, ostatné dreviny sa uplatňujú ďalej od brehu. Miestami sa ako pôvodný vyskytuje aj topoľ čierny a osika. Terajšie porasty sú prevažne výmladkové jelšiny s primiešaným jaseňom štíhlym.
Krovitá etáž je na druhy prevažne bohatá. Tvorí ju baza čierna, kalina, krušina jelšová, hloh obyčajný, svíb, bršlen európsky, v teplejších oblastiach aj klokoč.
Význam: Brehové porasty jaseňových jelšín, ako zvyšky pôvodných biocenóz, predstavujú hodnotný krajinotvorný a stabilizačný prvok v poľnohospodársky využívanej krajine. Ich prirodzené drevinové zloženie, s prevahou jelše lepkavej, zaručuje stabilitu brehov, ich ochranu proti vodnej erózii. Ide o veľmi produkčné spoločenstvá, pre malú rozlohu majú len menší hospodársky význam, z vodohospodárskeho hľadiska sú však veľmi dôležité.
Väčšinu porastov zasahujúcich do poľnohospodárskej krajiny však človek premenil na lúky a polia, najmä pri stredných tokoch riek. Často zostali zachované len úzke pásy brehových porastov, väčšinou s drevinovým zložením charakteru iniciálnych štádií, so Salix alba, S. fragilis, S. pentandra a p.. V nedávnej dobe sa v súvislosti s reguláciou vodných tokov ako aj inými “melioráciami” poľnohospodárskych pozemkov, zlikvidovalo pomerne veľa aj týchto úzkych pásov brehových porastov, najmä na stredných tokoch riek a potokov. Viac menej zostali zachované iba v pásme súvislých lesov. Sekundárna sukcesia na opustených vlhkých lúkach však pomerne rýchlo smeruje k pôvodným spoločenstvám.