Alnetum incanae, Ali ‑ jelšina (jelše sivej)
5. ‑ 7.vs, 0,03 %, 4 – 6,5 oC, 800 ‑ 1000 mm, 550 ‑ 900 m n.m.
Lesné typy:
911 Jelšina (jelše sivej), (O)
Slt sa vyskytuje výhradne na alúviách bystrín, potokov a na prameniskách v horských oblastiach.
Horninové podložie: aluviálne naplaveniny, usadené pri záplavách spôsobených topením snehu na jar i pri letných lejakoch. Na prameniskách môžu byť rozličné materské substráty. Naplaveniny sú spravidla hrubozrnnejšie (štrkovité), len na okrajoch alúvií piesočnatohlinité, výnimočne aj hlinité. Jednotlivé vrstvy usadenín majú často rôznu zrnitosť. Tvoria tú časť alúvia, kde počas roka hladina spodnej vody neklesá príliš hlboko.
Pôdy: fluvizeme glejové, na mokradiach a prameniskách gleje typické. Ich trofnosť závisí od minerálnej sily sedimentov, zložených spravidla z rôznych hornín. Živiny sa pravidelne dopåňajú pri periodických záplavách. Významný trofický faktor predstavuje prúdiaca podzemná voda, ktorej hladina je cez celé vegetačné obdobie pomerne vysoko ‑ 30 až 100 cm pod povrchom. Vrchné vrstvy pôd sú prevzdušnené, s priaznivejšími fyzikálnymi vlastnosťami. Iba gleje na zamokrených a prameniskových lokalitách, podmáčané svahovou vodou bohatou na bázy, sú relatívne horšie, málo prevzdušnené, najmä v spodných vrstvách zrnitostne ťažšie, so zníženou mikrobiálnou činnosťou. V najvlhkejších typoch sa na povrchu tvorí vrstva rašeliny.
Existenciu spoločenstiev podmieňuje vlhká a studená pôda bohatá na živiny, ako aj chladná mikroklíma potočných terás v úzkych horských údoliach s častými hmlami, nízkymi teplotami, vysokou vzdušnou vlhkosťou a predovšetkým záplavami na jar.
Vegetačná charakteristika: Synúzia podrastu sa vyvíja podľa charakteru aluviálnych naplavenín a vodného režimu pôd. Dominantne sa uplatňujú druhy horských bystrín, pramenísk a mokradí. Nápadné sú tzv. druhy potočné (Petasites kablikianus, P. hybridus), ktoré spolu s Petasites albus, udávajú charakteristický vzhľad spoločenstiev. Z prameniskových druhov sa v jarnom aspekte nápadne, neskôr iba v spodnej etáži, uplatňuje Chrysosplenium alternifolium. Z indikátorov trvalého zamokrenia (k obsahu dusíka indiferentných alebo nitrofilných) sú nápadné najmä: Filipendula ulmaria, Matteuccia struthiopteris, a na východnom Slovensku Telekia speciosa. Z menej nápadných druhov sa uplatňuje Geum rivale, Poa remota, P. palustris, Carduus personata, Polygonum bistorta, Cirsium heterophyllum, Equisetum sylvaticum a i. Z ďalších druhov, ktoré indikujú striedavý pokles a vzostup vlhkosti v pôdnom profile, sa hojne až spoludominantne vyskytujú Chaerophyllum hirsutum, Aegopodium podagraria, Phalaroides arundinacea, Deschampsia caespitosa a Myosotis palustris. Prevažujúce redukčné pomery pôd indikuje Valeriana dioica.
Charakteristicky sa uplatňujú nitrofilné druhy mezofilné (na vyvýšených, suchších miestach), a hygrofilné, ako sú Urtica dioica, Impatiens noli‑tangere, Circaea lutetiana, Mercurialis perennis, Stellaria nemorum, Aruncus sylvestris a Geranium sylvaticum. Hojné sú papradiny: Athyrium filix‑femina, Dryopteris filix‑mas, D. dilatata, D. cristata; podhorské druhy: Poa chaixii, Gentiana asclepiadea, Polygonatum verticillatum. Z trávovitých druhov sú časté: Milium effusum, Carex sylvatica a Poa trivialis. Charakteristickou a diferenciálnou skupinou sú subalpínske acidofilné (Luzula sylvatica, Homogyne alpina) a eutrofné druhy (Veratrum lobelianum, Doronicum austriacum, Cicerbita alpina, Acetosa alpestris, Streptopus amplexifolius). Uplatňujú sa aj hygrofilné machorasty, ako Rhytidiadelphus triquetrus, Hypnum cupressiforme, Atrichum undulatum, Eurhynchium striatum, Climacium dendroides, Plagiomnium affine, P. undulatum a i.
Diferenciálnymi druhmi slt Alnetum incanae oproti slt FrAl sú širokolisté druhy rodu Petasites a druhy subalpínske.
Drevinové zloženie: Z drevín prevládala (a prevláda) jelša sivá. Len na relatívne suchších miestach pristupuje z okolitých spoločenstiev aj buk, jedľa, jarabina, smrek, brest horský, javor horský, popri osike a podhorských vŕbach (Salix purpurea, S. pentandra, S. silesiaca, S. cinerea).
Zvyšky spoločenstiev slt Ali sa zachovali len fragmentálne, alebo ako brehové porasty výmladkového pôvodu, prípadne ako stromoradia pozdĺž potokov a bystrín na štrkovitých nánosoch. Z krov sa v nich vyskytuje baza čierna, vŕby, rakyta, krušina, bršlen európsky, zemolez čierny, egreš, kalina, ríbezľa skalná a lesná, myrikovka nemecká a i. Dominancia vŕb a druhu Myricaria germanica je chrakteristická pre iniciálne štádiá na protoaluviálnych pôdach horských bystrín (KONTRIŠ, KONTRIŠOVÁ, 1992).
Význam: Slt Ali nemá hospodársky význam, ale je dôležitým pôdoochranným a vodohospodárskym faktorom v horských oblastiach. Rekonštrukcia pôvodných porastov je potrebná najmä z hľadiska ochrany brehov horských tokov.
Počas revízie typologického prieskumu bol v tatranskej kotline opísaný geografický variant slt Salicetum fragilis, Saf ‑ vrbina s vŕbou krehkou (rozloha 72 ha). Slt nebola autormi (HANČINSKÝ, VAZÚR, 1990) dostatočne charakterizovaná, iba ako “medzitatranský ekologický variant lužných spoločenstiev s vŕbou krehkou”. Z hľadiska sukcesného vývoja aluviálnych spoločenstiev ju možno považovať za vývojové štádium slt Ali.