Querceto‑Fagetum dealpinum, QFde ‑ dealpínska dubová bučina
3.vs, 0.20 %, 6 ‑ 8 oC, 650 ‑ 850 mm, 250 ‑ 650 m n.m.
Lesné typy:
3611 Dealpínska dubová bučina, brachpinseslcarmont, (O)
3612 Ostricová dealpínska dubová bučina, cpcaralba, (H)
3613 Plošinová dealpínska dubová bučina, brachpincaralba, (H)
Spoločenstvá slt QFde majú charakter prechodného medziradu B/D. Nadväzujú na slt CoQ, CoF, QF, Fde. Vyskytujú sa na malých plochách, roztrúsene, na pôdach vytvorených z karbonátových hornín v oblastiach pod vplyvom panónskej klímy. Optimum ich rozšírenia je v nadmorskej výške 400‑600 m, na prevažne strmších svahoch a čelách hrebienkov, často s veľkou povrchovou kamenitosťou.
Horninový podklad: vápence, dolomity, vápenité zlepence.
Pôdy: typické rendziny a rendziny rubefikované, plytké až stredne hlboké, hlinité až ílovitohlinité, kamenité, preschýnajúce, humózne.
Vegetačná charakteristika: V synúzii podrastu trávovitého vzhľadu sa dominantne uplatňujú dealpínske druhy, najmä Sesleria varia a Carex alba, z bežných kalcifytov Calamagrostis varia. Charakteristický je výskyt mezotrofných mezofilných trávovitých dominánt bežných v slt QF, druhov ako Carex pilosa, Melica uniflora, Poa nemoralis, Brachypodium sylvaticum a Carex montana. Okrem nich je pre slt QFde charakteristický výskyt bučinových druhov, ale teplomilné dubinové druhy (pozri slt FQ de) už ustupujú.
Drevinové zloženie: Pôvodné porasty tvoril buk s primiešaným dubom zimným a hrabom, vtrúsene sa vyskytovala borovica, brekyňa, mukyňa, javor poľný, z krov drieň.
Prítomnosť duba zimného je výrazným diferenciálnym znakom oproti slt Fde, okrem toho aj spoludominancia trávovitých mezotrofných druhov. Na rozdiel od slt CoQ vst sú prítomné lesostepné a dealpínske druhy. Účasť dealpínskych druhov diferencuje spoločenstvá aj oproti slt CoF a slt Pide.
Význam: najextrémnejší typ s druhom Sesleria varia patrí k lesom ochranným, ďalšie sú hospodárske, avšak s nepatrným hospodárskym významom, rozlohou i produkciou.