Pineto‑Laricetum, PiL ‑ smrekovcová borina
(5.) 6. ‑ 7.vs, 0,06 %, 3 ‑ 5 oC, 1000 ‑ 1200 mm, 800 ‑ 1550 m n.m.
Lesné typy:
6611 Smrekovcová borina nst, Pil nst, (O)
7611 Smrekovcová borina vst, Pil vst, (O)
Spoločenstvá slt PiL sa vyskytujú v (5.) 6. a 7.vs, v najvyšších polohách vápencových pohorí, prevažne na vypuklých, kamenitých až balvanitých svahoch, svahových terasách, v chladných úžľabinách a roklinách, na rôznych expozíciách a sklonoch, až po hornú hranicu lesa.
Horninový podklad: vápence a dolomity.
Pôdy: na skalách alebo sutinách majú charakter plytkých karbonátových litozemí, alebo rendzín organozemných.
Vegetačná charakteristika: Extrémne pôdne a klimatické podmienky vo vysokých polohách znemožňujú existenciu súvislých, zapojených porastov. Synúzia podrastu má trávovitý charakter a pokrýva spravidla len ostrovčeky na skalných laviciach, terasách, v skalných štrbinách alebo na sutinách.
Najčastejšie dominujú trávovité druhy dealpínske (Sesleria varia, Carex alba, Poa stiriaca) a kalcifilné (Calamagrostis varia, Festuca pallens, Carex ornithopoda, C. sempervirens, ale aj Festuca tatrae, F. versicolor). Z ďalších dealpínskych druhov sa často vyskytuje Phyteuma orbiculare, Scabiosa lucida, Leontodon incanus, Kernera saxatilis, Primula auricula, Globularia cordifolia a Pulsatilla slavica. Na Muránskej planine sa v tejto slt vyskytuje endemický druh Daphne arbuscula. Z kalcifilných bylinných druhov je častý Rubus saxatilis.
Uplatňujú sa aj acidofilné druhy, najmä Vaccinium myrtillus a V. vitis‑idaea, podporujúce tvorbu tanglového humusu, ako aj subalpínske acidofilné druhy Soldanella hungarica ssp. major a Homogyne alpina. Charakteristickou dominantou je Arctostaphyllos uva‑ursi. Z druhov skalných štrbín tu nachádzame napr. Linum extraaxillare a Erysimum wittmannii
Diferenciácia slt PiL nst od slt PiL vst je vzhľadom na extrémne podmienky prostredia obtiažna, skôr je možná na základe drevinovej zložky, ako synúzie podrastu. V nižšom stupni je vyššia účasť niektorých lesostepných a dealpínskych druhov a vo vyššom stupni zvýšené zastúpenie subalpínskych acidofilných druhov. Na rozdiel od slt FP chýbajú druhy náročné na vlhkosť. Prítomnosť subalpínskych a neúčasť teplomilných druhov, a prítomnosť subalpínskych diferencuje slt PiL nst od slt Pide vst.
Drevinové zloženie: V pôvodných porastoch prevládala v nižších polohách borovica nad smrekovcom, vo vyššom stupni borovica ustupovala smreku. Porasty sú riedke, nižšieho vzrastu, na bralách ide často len o osamelé jedince, alebo skupiny stromov, ktoré sa uchytili v skalných štrbinách. V nižších polohách (5. a 6.vs) sa vtrúsene vyskytuje buk a jedľa. Často sa v tejto slt vyskytuje aj kosodrevina.
Tak ako slt Pide, majú aj geobiocenózy slt Pineto‑Laricetum výrazne reliktný charakter. Niektoré segmenty slt PiL vznikli po zničení porastov slt Fde a slt FP holorubmi a požiarmi v dôsledku rýchlej degradácie pôdy (mineralizácia opadu, erózia).
Podľa pomeru zastúpenia hlavných drevín môžeme rozlišovať nasledovné geobiocenózy slt PiL: smrekovcové boriny ‑ Larici pineta (Lp), borovicové smrekovcoviny ‑ Pini lariceta (Pl) a kosodrevinové smrekovcoviny ‑ Pini‑mugo lariceta (Pml). V typologickej praxi na Slovensku sa rozlišujú iba dva lesné typy.
Význam: Všetky segmenty slt PiL treba považovať za ochranné lesy na hornej hranici stromovej vegetácie, s významnou funkciou pôdoochrannou, krajinno‑estetickou a kultúrno‑ochranárskou.