Fageto‑Quercetum dealpinum, FQde ‑ dealpínska buková dúbrava

2.vs, 0,09 %, 7 ‑ 9 ^oC, 600 ‑ 800 mm, 250 ‑ 600 m n.m.

Lesné typy:
2611 Extrémna dealpínska buková dúbrava, carhumcalvarsesl,   (O)
2612 Trávnatá dealpínska buková dúbrava, calvarcaralbamundactaš, (O)

     Spoločenstvá sa vyskytujú roztrúsene na malých plochách v teplej klimatickej oblasti, výlučne však na južných expozíciách, hlavne na strmších svahoch, na plošinách hrebienkov i podhrebeňových lokalitách.

     Horninový podklad: len horniny s vysokým obsahom báz (vápence, dolomity).

     Pôdy: vyskytujú sa rendziny typické a rubefikované, ktoré sú plytké až stredne hlboké, suché až mierne vysýchavé, štrkovité až kamenité, s ílovitou jemnozemou. Pri zabrzdených premenách opadu sa tvorí moderový humus (sucho!), len zriedka moderový mull.

         Vegetačná charakteristika: dominantami sú druhy dealpínske (Carex alba a Sesleria albicans) a kalcifilné (Calamagrostis varia). Značné je zastúpenie trávovitých dominánt bežných v slt FQ, ako sú Dactylis glomerata a Melica uniflora. Charakteristické je hojné zastúpenie teplomilných dubinových eutrofných druhov (Melitis melissophyllum, Clinopodium vulgare, Betonica officinalis, Lathyrus niger, Pyrethrum corymbosum). V najextrémnejšom type (prechod ku slt CoQ) sa uplatňujú aj xerofytné a lesostepné druhy skalných štrbín (Teucrium montanum, Helianthemum nummularium, Carex humilis, Leontodon incanus), ale aj mezotrofné (Thymus serpyllum). Z druhov bučinových sa sporadicky uplatňuje Galium odoratum a Asarum europaeum.

         Od nadväzujúcej slt Querceto‑Fagetum dealpinum sa spoločenstvá slt FQ de odlišujú významným zastúpením teplomilných dubinových druhov a nižšou účasťou bučinovcých druhov; od slt CoQ absenciou stepných a od slt Pinetum dealpinum hojnou účasťou trávovitých mezofytov a nízkym zastúpením lesostepných prvkov.

         Drevinové zloženie: V pôvodných, nevzrastavých,nezapojených porastoch prevládal dub zimný nad bukom. Vtrúsená bola borovica, javor mliečny a poľný. Výrazne bola vyvinutá krovinová etáž s dominanciou drieňa. Súčasné porasty majú podobný charakter nevzrastavých výmladkových dubín, miestami sekundárnych borín.

         Význam: ochranné lesy, s funkciou pôdoochrannou, protieróznou.

        Pri všeobecnom stanovištnom prieskume sa tieto spoločenstvá mapovali do slt FQ, neskôr, vzhľadom na dominanciu dealpínskych druhov, boli zaradené ako samostatná slt do radu D. V skutočnosti majú prechodný charakter (medzirad B/D).