Fageto‑Piceetum, FP ‑ buková smrečina

6. ‑ 7. vst, 0,80 %, 1 ‑ 5 ^oC, 1000 ‑ 1400 mm, 800 ‑ 1500 m n.m.

Lesné typy:
6601 Extrémna hrebeňová buková smrečina nst, calvarcaralbsesl/my/homog, (O)
6602 Svahová sutinová buková smrečina nst, calvarcaralb/my/homog, (O)
6603 Živná podsvahová buková smrečina nst, caralba/my/homog, (H)
7601 Extrémna buková smrečina vst, vitidmyseslhomogsoldcarp, (O)
7602 Hrebeňová buková smrečina vst, calvarseslmyhomogsolcarp, (O)
7603 Svahová buková smrečina vst, calvarmyhomogsoldcarp, (O)

         Spoločenstvá slt FP sa vyskytujú vo vyšších horských polohách, v 6. a 7.vs (nižší a vyšší stupeň slt) a tvoria prirodzenú hornú hranicu lesa (ako slt SP na kryštaliniku). Vyskytujú sa na plochých a vypuklých svahoch, často kamenitých až balvanitých, na hrebeňoch a hrebeňových plošinách, rôzne strmých až rôzne orientovaných. Aj plochy pôvodných bukových smrečín boli v minulosti značne odlesnené, premenené na pasienky, čím sa horná hranica lesa na mnohých miestach znížila.

         Horninový podklad: vápence a dolomity.

         Pôdy: prevládajú rendziny kambizemné (vylúhované) občas i rendziny sutinové vyluhované. Pôdy sú plytké až stredne hlboké, priepustné, čerstvo vlhké až vlhké. Rozklad opadu je spomalený. Moderová až tanglová humusová forma sa vyskytuje často mozaikovite, na menších plochách, spolu s moderovým mullom.

         Vyššia pôdna vlhkosť a skeletnatosť, nižšie teploty a kratšie vegetačné obdobie umožňujú prevahu ihličnanov, najmä smreka. Aj v synúzii podrastu prevládajú druhy znášajúce vyššiu vlhkosť a akumulovaný nadložný humus a prejavuje sa mozaikovitosť podmienená edaficky.

         Vegetačná charakteristika: V synúzii podrastu sa uplatňujú najmä druhy bázofilné, dealpínske (Sesleria varia, Carduus glaucinus, Phyteuma orbiculare, Centaurea mollis, Cimicifuga europaea, ako aj ďalšie kalcifilné druhy (Calamagrostis varia, Corthusa mathiolli a i.).

         Charakteristický, najmä pre slt FP nst je výskyt bučinových (Galium odoratum, Galeobdolon luteum) a nitrofilných druhov (Mercurialis perennis). Hojné sú podhorské druhy (Prenanthes purpurea, Polygonatum verticillatum, Gentiana asclepiadea), ale aj Calamagrostis villosa a Petasites albus. Tak ako v slt Fde vst, aj tu sa uplatňujú druhy mezofilné acidofilné ako sú Vaccinium myrtillus, Calamagrostis arundinacea a Melampyrum sylvaticum. Charakteristicky (vo FP vst dominantne) sú zastúpené aj subalpínske eutrofné druhy, najmä Doronicum austriacum, Cicerbita alpina, Adenostyles alliariae, Senecio subalpinus a Rumex alpestris. Hojne sú prítomné aj subalpínske acidofilné druhy Luzula sylvatica, Homogyne alpina a Soldanella hungarica ssp. major. V 7. vs sú subalpínske druhy až dominantné. Hojná je aj účasť druhov vlhkomilných, resp. niektorých prameniskových ako sú Aconitum variegatum, A. firmum a Chrysosplenium alternifolium.

         Spoločenstvá slt FP vst možno od spoločenstiev slt FP nst diferencovať na základe spomínanej dominancie subalpínskych druhov ako aj účasti druhov alpínskych, zostupujúcich z alpínskych a subalpínskych holí. Sú to napríklad: Campanula polymorpha, Potentilla aurea a Pulsatilla alpina.

         Diferenciálnymi druhmi slt FP nst od slt Fde vst sú prítomné druhy subalpínske. Zastúpením subalpínskych eutrofných a vlhkomilných druhov sa táto slt líši od slt Pineto‑Laricetum.

         Drevinové zloženie: V pôvodných porastoch mal absolútnu prevahu smrek, ku ktorému bola v nižšom stupni primiešaná jedľa, menej buk stromovitého vzrastu, resp. borovica. Vo vyššom stupni slt FP bol primiešaný smrekovec, v niektorých oblastiach aj limba, v rozličnom pomere. Buk zasahoval ojedinele v krovitej forme. V celom rozpätí slt bol vtrúsený javor horský, z krov predovšetkým mukyňa. Súčasné porasty, majú viac menej pôvodný chrakter, jedľa často ustúpila.

         Význam: vačšinou lesy ochranné (funkcia pôdoochranná, vodohospodárska, protilavínová). Iba živné podsvahové bukové smrečiny nst sú hospodárske.