Fagetum delpinum, Fde ‑ vápencová bučina
4. ‑ 5. vst, 3,02 %, 4,5 ‑ 7 oC, 700 ‑ 1000 mm, 600 ‑ 1000 m n.m.
Lesné typy:
4601 Extrémna vápencová bučina nst, calvarcalarbsesl, (O)
4602 Sutinová vápencová bučina nst, calvar, (O)
4603 Vápencová bučina nst na ťažších pôdach, calvarcarmont, (O/H)
4604 Trávovitá vápencová bučina nst, calvarcaralb, (O/H)
4605 Živná podsvahová vápencová bučina nst, caralb, (H)
5601 Extrémna vápencová bučina vst, calvarcaralbseslmelampsilv, (O)
5602 Sutinová vápencová bučina vst, calvarmelampsilv, (O)
5603 Trávovitá vápencová bučina vst, calvarcaralbmelampsilv, (O/H)
5604 Čučoriedková vápencová bučina vst, calvarcaralbmymelampsilv, (O/H)
5605 Kamenitá vápencová bučina vst, calarcalvarmelampsilv, (O/H)
5606 Živná podsvahová vápencová bučina vst, caralbmelampsilv, (H)
Skupina sa vyskytuje 4. a 5. vst. Spoločenstvá sa nachádzajú zvyčajne na príkrych skalnatých terasovitých, pravidelných i vypuklých svahoch a hrebienkoch, čelách hrebeňov, v stredných až horských polohách, na teplejších expozíciách, v nižších polohách na chladnejších expozíciách.
Horninový podklad: vápence a dolomity.
Pôdy: prevládajú typické rendziny, plytšie rendziny kambizemné s moderovou humusovou formou. Sú prevažne stredne hlboké, hlinité až ílovitohlinité, štrkovité až kamenité, bohaté na bázy (Ca, Mg), no pre sezónny nedostatok prístupnej pôdnej vody ich minerálnu silu nemôže rastlinstvo dostatočne využiť. Pôdna reakcia je len v nadložnom humuse mierne kyslá, hlbšie sú spravidla mierne alkalické. Nedostatok vlhkosti, resp. slabšia mikrobiálna aktivita, má za následok i mierne hromadenie nadložného humusu (moder!). V niektorých typoch 5.vs sa môže mozaikove výrazne hromadiť opad.
Vegetačná charakteristika: Synúzia podrastu sa vyznačuje mozaikovitosťou podmienenou edaficky (lokálnymi zmenami reakcie a vlhkosti pôdy). Mozaiku tvoria druhy kalcifilné, mezotrofné, nitrofilné, menej často aj acidofilné. Prevládajú trávovité druhy, najmä dealpínske a kalcifilné. Ako hlavné dominanty sa uplatňujú najmä: Sesleria varia, Carex alba, Poa stiriaca a Calamagrostis varia. Z ďalších dealpínskych druhov sa hojne vyskytujú: Carduus glaucinus, Phyteuma orbiculare, Scabiosa lucida, Centaurea montana, Cimicifuga europaea, z kalcifilných napríklad Laserpitium latifolium, Rubus saxatilis, vo vyššom stupni aj Valeriana tripteris a Cortusa matthiolii. Charakteristická je účasť bučinových druhov (Hacquetia epipactis, Dentaria bulbifera, Asarum europaeum, Galeobdolon luteum, Galium odoratum, Hedera helix, Actaea spicata), ako aj niektorých nitrofilných druhov mezofytných až hygrofytných (Campanula rapunculoides, Mercurialis perennis, Salvia glutinosa). V jarnom aspekte sa uplatňujú: Dentaria enneaphyllos, D. glandulosa, Convallaria majalis. Vo vyššom stupni pristupujú podhorské druhy (Prenanthes purpurea, Polygonatum verticillatum, Poa chaixii), v podsvahových typoch Petasites albus a i., na miestach s hromadením moderového humusu acidofilné mezofilné druhy (Vaccinium myrtillus, Melampyrum sylvaticum, Calamagrostis villosa). Ojedinele sa v spoločenstvách, najmä extrémnych typov, alebo v nezapojených porastoch uplatňujú teplomilné dubinové druhy, v najextrémnejších typoch (prechod k Pide) je sporadická účasť lesostepných druhov.
Oproti Pide sú spoločenstvá diferencované hojnou účasťou druhov mezo‑ a eutrofných (bučinových, nitrofilných) ako aj podhorských. V porovnaní so slt CoF tu dominujú dealpínske druhy (ktoré v CoF chýbajú). Oproti slt Fageto‑Piceetum chýbajú v slt Fde druhy subalpínske.
Drevinové zloženie: V pôvodných porastoch prevládal buk nižšieho vzrastu a horšej kvality, najmä na sutinách a plytkých kamenitých pôdach. V nižších polohách bola primiešaná borovica a smrekovec s uvoľneným zápojom, najmä na vypuklých, skalnatejších svahoch. Z ďalších drevín sa vyskytovala lipa, javor mliečny, brekyňa, hrab a mukyňa, vo vyššom stupni mala vyššie zastúpenie jedľa, javor horský a smrek. Charakteristický je výskyt tisu. Súčasné porasty majú väčšinou podobný charakter, avšak tis spravidla chýba. Miestami boli premenené na čisté boriny.
Krovitá etáž je na druhy bohatá (trnka, dráč, tavoľník, skalníky, muchovník, svíb, javor poľný, mahalebka, hlohy, vtáčí zob, bršleny, bazy, jarabina a i.). Prirodzená obnova ihličnanov je slabá, listnáčov dobrá, najmä buka.
Význam: Väčšina lesných typov má ochranný charakter, živné podsvahové typy patria k lesom hospodárskym, s dobrou produkciou.