Corneto‑Quercetum, CoQ ‑ drieňová dúbrava
1. ‑ 2.vs, 0,64 %, 8 ‑ 10 oC, 550 ‑ 750 mm, 150 ‑ 500 m n.m.
Lesné typy:
1601 Skalné‑sutinové stepi, (O)
1602 Drieňová dúbrava s dubom plstnatým, CoQ pub, (O)
1603 Drieňová dúbrava s hrabom, CoQ carp, (O/H)
1604 Drieňová dúbrava s javorom, CoQ ac, (O/H)
2601 Drieňová dúbrava s bukom, CoQ fag, (O)
Slt je hlavne reprezentantom obmedzeného radu v 1.vs, preniká však na menej priaznivých (hydricky obmedzených) ekotopoch aj vyššie. Zaberá malé plochy výhradne na juh od klimatickej čiary. Vyskytuje sa v nadmorskej výške do 500 m (ojedinele aj vyššie). Spoločenstvá, ktoré majú často charakter skalných lesostepí, rastú prevažne na južných, pravidelných až vypuklých (aj dlhých) kamenitých svahoch s rôznymi sklonmi, na svahových terasách, hrebienkoch, na extrémnych lokalitách.
Horninový podklad: minerálne bohaté horniny, vápence, dolomity, čadiče, andezity, vápnité pieskovce, ílovce, vápnité íly, a pod..
Pôdy: prevládajú typické litozeme, rankre, plytšie rendziny rubefikované a erózne zvyšky kambizemí. Vyznačujú sa veľmi nízkou dažďovou kapacitou, ktorá súvisí s ich plytkosťou, alebo skeletnatosťou, nakoľko ide o iniciálne vývojové štádiá pôd alebo o erózne zvyšky niekdajších vyvinutejších pôdnych foriem. Premeny opadu sú v zapojených porastoch počas krátkeho obdobia jarnej vlhkosti priaznivé, v lete a v preriedených porastoch po celý rok rýchle, prechádzajúce až do mineralizácie.
Ekologické podmienky zhoršuje aj semiarídna klíma (nízke zrážky, vysoká priemerná ročná teplota). Miestami sa síce pomerne výrazne uplatňujú horizontálne zrážky vo forme inovate (HORÁK 1967a,b), no úplne nahradiť nedostatok snehových a dažďových zrážok nemôžu. Pôdy značne presychajú a to až dospodu. Preto tu môžu existovať len druhy, ktoré znášajú extrémne vysýchanie pôdy, nízku vlhkosť vzduchu, silnú insoláciu a ktorým vyhovuje mierne kyslé až mierne alkalické prostredie.
Odrazom extrémnych ekologických podmienok je špecifický lesostepný charakter spoločenstiev. Stromovité dreviny hlavnej úrovne nebývajú nikdy v plnom zápoji. Tvoria zhluky alebo riedke porasty s bohatým podrastom krov a s mozaikou voľných plôch, na ktorých sa vyskytujú mnohé skalné a stepné druhy.
Vegetačná charakteristika: Na odkrytých miestach a vystupujúcich skalkách rastú druhy kontinentálnych, juhoeurópskych a juhovýchodoeurópskych skalných stepí, zatiaľ čo v tieni stromov a krov sa nachádzajú teplomilné mezofyty ‑ druhy juhovýchodoeurópskych dubových lesov a sčasti aj heminitrofilné, prípadne nitrofilné druhy.
Vzhľad synúzie podrastu udávajú trávovité druhy. Sú to najmä xerofilné kalcifilné, neutrofilné, stepné až lesostepné druhy, najmä Brachypodium pinnatum, Festuca pallens, F. rupicola, Stipa div.sp., Melica ciliata, M. transsilvanica, Bromus inermis a B. japonica. Účasť druhu Carex michelii indikuje prechod k slt CQ. Z ďalších stepných druhov sa charakteristicky uplatňujú najmä Dictamnus albus, Aster amellus, Adonis vernalis, Ranunculus illyricus, Erysimum odoratum, Allium flavum, Galium glaucum, Asperula cynanchica, A. tinctoria, Sedum album a v zapojenejších porastoch aj Buglossoides purpureocoerulea. Z lesostepných kalcifilných druhov sa tu vyskytujú: Inula hirta, I. ensifolia, I. oculus‑christii, Iris pumila, Stachys recta, Coronilla coronata, C. varia, Anemone sylvestris, Teucrium chamaedrys, T. montanum, Peucedanum cervaria, Centaurea scabiosa, Bupleurum falcatum, Dorycnium pentaphyllum, Linum flavum, L. perenne, L. tenuifolium, Salvia verticillata, S. pratensis, Seseli div.sp., Linaria genistifolia, Potentilla arenaria, Jurinea mollis, Lactuca perennis a i.
Obligátne kalcifyty zastupujú druhy ako Clematis recta, Euphorbia polychroma, Campanula sibirica, Biscutella laevigata, Dianthus carthusianorum, Achillea nobilis, Allium ochroleucum, Alyssum alyssoides. Charakteristicky sa uplatňujú teplomilné dubinové eutrofné druhy (Pyrethrum corymbosum, Lathyrus niger, Vicia cassubica, Vincetoxicum hirundinaria a i.), ale aj niektoré oligotrofné druhy. Významná, z hľadiska kultúrno‑ochranárskeho, je účasť mnohých druhov čeľade Orchideaceae, napríklad Orchis militaris, O. purpurea, Limodorum abortivum, Ophrys div.sp., Cephalanthera damasonium, Anacamptis pyramidalis, Gymnadenia conopsea.
V zapojenejších porastoch sa uplatňujú aj mezotrofné mezofilné druhy, ako sú Melica uniflora (typy s hrabom a javorom), Carex montana, Dactylis glomerata, Pulmonaria officinalis, P. mollis, Convallaria majalis (typy s hrabom) a nitrofilné druhy, napríklad Geranium robertianum, Arum alpinum, Adoxa moschatellina (v typoch s javorom). V týchto typoch sa uplatňuje aj Carex pairaei, v jarnom aspekte Corydalis pumila a Galanthus nivalis. V slt CoQ vst sú ojedinele zastúpené aj bučinové druhy (Galium odoratum, Dentaria bulbifera).
Diferenciálnou skupinou druhov, s výskytom iba v slt CoQ, sú druhy stepné. Oproti slt FQ de, Pi de, FQ de chýbajú v slt CoQ dealpínske druhy. Slt CoQ vst sa od slt CoQ nst diferencuje účasťou bučinových druhov.
Drevinové zloženie: Charakteristický bol a je výskyt až prevaha duba plstnatého, duba zimného, príp. ďalších juhoeurópskych dubov, napr. Q. daleschampii. Na andezitoch je častý aj dub cerový. Z ďalších drevín sa hojne uplatňujú javor poľný, brest hrabolistý, na skalnatých lokalitách mahalebka, mukyňa a brekyňa, jaseň manový, hruška. Na relatívne priaznivejších lokalitách pristupuje hrab a zakrpatené lipy, a vo vyššom stupni zakrpatený buk. Geobiocenózy slt CoQ sa podľa synúzie drevín (a synúzie podrastu) delia do piatich lesných typov: skalné a sutinové stepi (najextrémnejšie lokality), CoQ pubescentis, CoQ carpinea, CoQ acerosa (1.vs) a CoQ faginea (2.vs). Veľmi bohatá je krovinná etáž. Vzhľad spoločenstiev (nápadný najmä na jar), udáva drieň (Cornus mas), z ďalších teplomilných krov býva hojný rešetliak, svíb, vtáči zob, hlohy, sklaníky, trnka, bršlen bradavičnatý, kalina, mandľa nízka a i.
Význam: pôdoochranný, kultúrny a vedecký. Súčasné spoločenstvá slt CoQ majú reliktný charakter. Predstavujú refúgiá flóry a fauny vegetačných pásov duba plstnatého, poniklecovej lesostepi, kavyľovej a mediteránnej skalnej stepi, ktoré sa u nás v postglaciáli vystriedali a ktoré museli postupne ustúpiť druhom vegetačného pásu duba zimného, lipy a javora (QTA), ako aj vegetačného pásu jedle a buka (FA), a zachovali sa iba na týchto najextrémnejších lokalitách. Z lesníckeho a krajinárskeho hľadiska sú cennými ukážkami možnosti rastu lesa, jeho produkcie v najextrémnejších podmienkach, ako aj ukážkou protieróznej funkcie lesa.
Spoločenstvá sa vyskytujú iba fragmentálne, veľa porastov sa vyrúbalo za účelom založenia vinohradov a sadov. Často majú plochy slt charakter skalných stepí. Sukcesia na nich však smeruje späť k dúbravám duba plstnatého, takže sa spoločenstvá môžu prirodzenou cestou zasa obnoviť, v úplnom druhovom zložení a to približne za 100‑150 rokov (HORÁK 1967a,b).