Corneto‑Fagetum, CoF ‑ drieňová bučina
3. (4.) vs, 0,15 %, 5 ‑ 8 oC, 700 ‑ 900 mm, 300 ‑ 800 m n.m.
Lesné typy:
3601 Drieňová bučina ‑ CoF, (O)
Spoločenstvá geobiocenóz obmedzeného charakteru sa vyskytujú v 3. (4.) vs a to na malých bralnatých plochách vápencových a dolomitových lokalít vnútorného bradlového pásma. Nachádzajú sa na strmých svahoch s prevažne južnými expozíciami.
Horninový podklad: vápence a dolomity.
Pôdy: charakteritický je výskyt rendzín typických a rendzín rubefikovaných, ktoré sú plytké až stredne hlboké, silne štrkovité až kamenité, v letných mesiacoch mierne preschýnajúce. Vyššia vlhkosť (v porovnaní s predchádzajúcimi slt) súvisí s vyššou nadmorskou výškou, či expozíciou svahov.
Vegetačná charakteristika: V synúzii podrastu sa fyziognomicky nápadne dominantne uplatňujú trávovité mezofyty (Carex montana, Melica uniflora, Carex digitata) a mozaikovito dominantne mezotrofné až kalcifilné (Brachypodium pinnatum). Hojné sú teplomilné dubinové eutrofné druhy (Melittis melissophyllum, Lathyrus niger, Pyrethrum corymbosum, Origanum vulgare, na kamenitých pôdach Vincetoxicum hirundinaria).
V zapojených častiach porastov (na hlbších pôdach) pristupujú bučinové druhy (Hedera helix, Asarum europaeum, Galium odoratum, Dentaria bulbifera), a niektoré nitrofilné druhy (Campanula rapunculoides). V jarnom aspekte sú prítomné druhy ako Corydalis solida, C. cava, Anemone ranunculoides, Convallaria majalis, v Slovenskom krase Erythronium dens‑canis a Carex brevicollis.
Synúziu podrastu dopåňajú nápadné, aj keď len ostrovčekovito vtrúsené orchidey, najmä druhy Cephalanthera longifolia, C. rubra, C. damasonium, Epipactis atrorubens. Výskyt ďalších druhov s ťažiskom v spoločenstvách duba plstnatého (na ktoré predsunuté lokality slt CoF v krátkej prechodnej zóne nadväzujú) je len dôsledkom a známkou degradácie drieňových bučín podmienenej pasením dobytka, alebo inou antropickou činnosťou. Tieto druhy prenikajú do hraničnej zóny, alebo do presvetlených miest a medzier porastov, kde nachádzajú priaznivé podmienky pre svoj vývin. Ide najmä o druhy lesostepné, ako sú Teucrium chamaedrys, Coronilla varia, Anthemis tinctoria, Inula hirta, I. ensifolia, Salvia pratensis, S. verticillata. Všetky tieto druhy po ukončení pasenia a pri normálnom zápoji porastov strácajú na vitalite a po čase z fytocenóz miznú.
Diferenciálnym znakom synúzie podrastu slt CoF oproti slt CoQ vst je absencia stepných a malá účasť lesostepných druhov a charakteristická účasť trávovitých mezofytov. Na rozdiel od slt Pide a slt Fde jej chýbajú dealpínske druhy.
Drevinové zloženie: Pôvodné porasty tvoril buk (ako hlavná drevina) s menším či väčším zastúpením duba zimného. Zápoj porastov je podľa charakteru pôd rôzny, často však uvoľnený. Sprievodné dreviny sú lipa malolistá javor poľný, hrab, mukyňa a najmä brekyňa. Dub plstnatý chýba. Významná je prítomnosť teplomilných krov, aj keď netvoria súvislú etáž. Najčastejšie sú tu drieň, rešetliak prečisťujúci, zemolez obyčajný, hlohy, kalina siripútka.
Význam: lesy ochranné.