Mughetum calcicolum, Mc ‑ vápencová kosodrevina

8.vs, 0,04 %, 0 ‑ 2 ^oC, >1400 mm, 1550 ‑ 1900 m n.m.

Lesné typy:
8601 Vápencová kosodrevina, Mc, (O)

         Slt Mc reprezentuje v najvyšších vápencových horstvách Slovenska vegetačný stupeň subalpínskych krovín, ktoré sa prirodzene vyskytujú nad prirodzenou stromovou hranicou lesa. Vystupuje až do výšky cca 1900 m n.m. (na teplejších expozíciách aj do 2000 m n.m.).

         Vápencové kosodreviny boli podobne ako kosodreviny v oblasti kryštalinika na rozsiahlych plochách zničené človekom a premenené na hole. Ich spoločenstvá sa spravidla vyskytujú na pravidelných i vypuklých svahoch, aj balvanitých, na hrebeňoch, a to na rôzne sklonených a orientovaných svahoch. Rozsiahle plochy kosodreviny sa zachovali na strminách a sutinách, zatiaľ čo celé mierne sklonené svahy boli úplne odlesnené.

         Horninový podklad: tvoria vápence a dolomity.

         Pôdy: najčastejšie sú rendziny organozemné a vylúhované sutinové rendziny, miestami vylúhované rendziny kambizemné. Kvalita humusu je rozličná, miestami ide o moder, inde o tanglový humus. Vo všeobecnosti je však premena opadu v humídnych a chladnejších podmienkach značne spomalená, preto sa vytvára hrubá vrstva nadložného humusu.

         Vegetačná charakteristika: V synúzii podrastu je časté a typické mozaikové usporiadanie druhov. Vnútri kosodreviny, na hrubej vrstve surového humusu, dominujú acidofilné druhy, kým na jej okrajoch a v medzerách medzi kameňmi a balvanmi kalcifilné druhy.

         Vo všeobecnosti má však synúzia podrastu acidofilný charakter. Z machorastov dominujú najmä mezofilné acidofilné druhy, ako sú Dicranum scoparium a Hylocomium splendens. Z ďalších acidofilných druhov sa vnútri kosodreviny uplatňujú najmä Vaccinium myrtillus, V. vitis‑idaea, Avenella flexuosa, Huperzia selago, Calamagrostis villosa, ako aj subalpínske acidofilné druhy Luzula sylvatica a Homogyne alpina. Z dealpínskych kalcifytov sa hojne vyskytuje Sesleria albicans, Phyteuma orbiculare a Scabiosa lucida, z ďalších kalcifilných druhov najmä Calamagrostis varia, Carex sempervirens, C. firma, Aster bellidiastrum, Corthusa mathiolli, Asplenium viride, Sesleria tatrae, Poa alpina, Trisetum fuscum, T. alpestre, Pedicularis oederi, Arabis alpina, Galium anisophyllum, Hedysarum hedysaroides, Myosotis alpestris, Androsace lactea, Rhodiola rosea, Polystichum lonchitis, Ranunculus oreophillus, Pyrola carpatica, Festuca versicolor a iné menej časté druhy. Do subalpínskeho pásma zostupujú aj niektoré alpínske druhy, ako sú: Potentilla aurea, Anemone narcissiflora, Carex firma, Ligusticum mutellina, Hieracium alpinum, Oreochloa disticha, Dryas octopetala. Z vysokých bylín a papradín sa uplatňujú najmä druhy Dryopteris dilatata a Solidago virgaurea ssp. minuta. Vzhľadom na vysokú vlhkosť pôd sa mozaikovito uplatňujú niektoré druhy prameništné (Chrysosplenium alternifolium, Aconitum variegatum, A. firmum, Viola biflora), subalpínske eutrofné druhy (Veratrum lobelianum, Adenostyles alliariae, Acetosa alpestris) a nitrofilné druhy náročné na vlhkosť, ako (najmä Geranium sylvaticum).

         Účasť kalcifytov diferencuje vápencové kosodreviny od iných spoločenstiev kosodrevín. Oproti slt FP a slt PiL, je diferenciálnym znakom charakter lesných porastov, v bylinnej synúzii účasť alpínskych a ďalších heliofytných druhov.

         Drevinové zloženie: Extrémne klimatické podmienky umožňujú absolútnu prevahu kosodreviny. Z ostatných drevín sa (najmä v nižších polohách a sekundárne na plochách bývalého smrekového lesa v súčasnosti porastených kosodrevinou) môže uplatňovať smrek, smrekovec, limba, jarabina vtáčia a vŕby (Salix retusa a Salix reticulata).

         Význam: geobiocenózy ochranného charakteru, s významnou funkciou vodohospodárskou, protieróznou, protilavínovou.