Tilieto‑Aceretum, TAc ‑ lipová javorina
3. ‑ 4.vs, 0,85 %, 5 ‑ 7.5 oC, 650 ‑ 900 mm, 300 ‑ 750 m n.m.
Lesné typy:
3501 Balvanovitá lipová javorina nst, nefugerob, (O)
3502 Kamenitá lipová javorina nst, munmeglechhirs, (O)
3503 Rancesnaková hrebeňová lipová javorina nst, mealiar, (O)
3504 Vápencová lipová javorina nst, mecamraplaserplat, (O)
3505 Mesačnicová podsvahová lipová javorina nst, lunme, (O)
3506 Marinková živná lipová javorina nst, ame, (O/H)
3507 Ostricová lipová javorina nst, cpame, (O/H)
4501 Balvanovitá lipová javorina vst, nefmegerobpren, (O)
4502 Kamenitá lipová javorina vst, meglechhirspren, (O)
4503 Vápnitá lipová javorina vst, mehacqasarpren, (O)
4504 Mesačnicová lipová javorina vst, lunmepren, (O)
4505 Zubačková lipová javorina vst, medenpren, (O)
4506 Rancesnaková hrebeňová lipová javorina vst, mealiarpren, (O)
Spoločenstvá slt TAc sa vyskytujú prevažne roztrúsene, na malých plochách, v pahorkatinách a nižších pohoriach na juh od klimatickej čiary v rozpätí 3. a 4. vs (delí sa na nižší a vyšší stupeň). Optimum rozšírenia majú v nadm. výške 400‑700 m. Zaberajú kamenité a sutinové svahy, vypuklé hrebene, kamenité úžľabiny, balvanité sutiny, balvanité bázy svahov, úpätia skalných brál a pod., prevažne na chladnejších a len vo vyšších polohách aj na teplejších expozíciách.
Horninový podklad: horniny kryštalinika, žula, rula, svor, diabas, ale najmä horniny minerálne bohatšie, vápence, ílovité bridlice, vápenité pieskovce, sliene, ílovce, íly, andezity, andezitové aglomeráty a i.
Pôdy: najčastejšie sú regozeme psefitické (silikátové i karbonátové) a rankre andozemné, mullové. Na niektorých lokalitách sú to sutinové rendziny (vylúhované). Pôdy sú zvyčajne silne štrkovité, kamenité až balvanité. Hrubá pórovitosť v sutinách umožňuje dodatočné obohacovanie pôd o kondenzačnú vlahu. Ide teda o pôdy s priaznivejšou vlhkosťou (oproti slt CAc), dobre prevzdušnené, s dobrou humifikáciou opadu, pri ktorej sa tvorí kvalitný mullový humus (s vysokým obsahom dusíka), a ten vypåňa medzery v sutinách, alebo podmieňuje vytváranie hrubých mydátových horizontov s priaznivou pôdnou štruktúrou. Pôdy sú mezotrofné až eutrofné, veľmi intenzívne prehumóznené.
Vegetačná charakteristika: Priaznivé pôdne a klimatické podmienky umožňujú bohatý rozvoj drevinovej zložky i synúzie podrastu, v ktorej dominujú nitrofilné a heminitrofilné druhy. Bučinové druhy sú tiež hojne zastúpené, podobne aj paprade a niektoré trávovité druhy. Na počet druhov je veľmi bohatý najmä jarný aspekt.
V rámci slt TAc sa podľa obsahu jemnozeme dajú rozlíšiť dva súbory spoločenstiev: Na vyvinutých pôdach, s vyšším obsahom jemnozeme, resp. s jemnejším skeletom, je pokryvnosť nitrofiných dominánt vyššia a vyššia je aj účasť trávovitých druhov, zatiaľ čo spoločenstvá na nevyvinutých, vyslovene balvanitých pôdach sa vyznačujú oveľa nižším celkovým krytom bylinnej synúzie.
V synúzii podrastu dominujú nitrofilné byliny, na vlhkosť náročnejšie, najmä Mercurialis perennis, Allium ursinum, Lamium maculatum,, Urtica dioica, Parietaria officinalis, Campanula rapunculoides, Geranium robertianum, Glechoma hirsuta a Aconitum vulparia. Na miestach so zvýšenou pôdnou vlhkosťou pristupujú druhy, ako Impatiens noli‑tangere a Aegopodium podagraria, kým na severných expozíciách a chladných podsvahových lokalitách sa uplatňuje Lunaria rediviva (prechod k slt FrAc). V jarnom aspekte sa významne uplatňujú nitrofilné jarné lesné heliofty, najmä druhy ako Corydalis cava, C.solida, Isopyrum thalictroides, Ficaria bulbifera a Dentaria enneaphyllos. Charakteristické (do 15%) je zastúpenie druhov bučinových, ako sú Galeobdolon luteum, Galium odoratum, Hordelymus europaeus.
V slt TAc nst sa ešte uplatňujú v menšej miere trávovité mezofyty 3.vs z radu B ‑ Poa nemoralis a Carex pilosa, a na východnom Slovensku Festuca drymeia. Teplomilné dubinové druhy chýbajú! V slt TAc vst sú hojné papradiny (Athyrium filix‑femina, Dryopteris filix‑mas, Polystichum aculeatum), ojedinele sa uplatňujú druhy podhorské.
Oproti spoločenstvám heminitrofilného radu B/C (slt QF til a F til) je slt Tilieto‑Aceretum difrencovaná absolútnou dominanciou nitrofilných druhov a povahou pôdneho prostredia. Oproti slt Fraxineto‑Aceretum (5. a 6. vs, rad C) ojedinelou účasťou (nie gradáciou) podhorských druhov a celkovým vzhľadom, ktorý udávajú byliny stredného vzrastu (na rozdiel od vyslovene vysokobylinných fytocenóz 5.vs).
Drevinové zloženie: V pôvodných lesoch prevládali cenné listnáče ‑ lipy (malolistá i veľkolistá) a javory (mliečny i horský) nad bukom príp. hrabom. V nižšom stupni slt sa miestami vyskytoval dub zimný, vo vyššom brest horský. V spoločenstvách vyššieho stupňa slt TAc bola pôvodná i vtrúsená jedľa. Vzrast drevín je výborný na hlbších, priemerný na plytších skeletnatých pôdach a podpriemerný na balvanitých regozemiach.
Krovitá etáž je málo vyvinutá (baza čierna, bršlen, egreš, klokoč). Porasty nižších polôh boli premenené na výmladkové, v ktorých často prevláda lipa nad bukom. Prirodzená obnova je pri jemných ťažbových postupoch možná. V priaznivejších typoch sa dajú vypestovať aj stromy vysokej kvality.
Význam: naprostá väčšina lesných typov je zaradená do kategórie pôdoochranných lesov, iba dva typy na miernejších, menej extrémnych svahoch môžeme zaradiť k lesom hospodárskym, ale zásahy do porastov musia byť jemné.