Fraxineto‑Aceretum, FrAc ‑ jaseňová javorina

5. ‑ 6.vs, 0.30 %, 3 ‑ 6 ^oC, 800 ‑ 1100 mm, 650 ‑ 1150 m n.m.

Lesné typy:
5501 Hrebeňová mesačnicová jaseňová javorina nst, lunmedp, (O)
5502 Sutinová mesačnicová jaseňová javorina nst, fimelundp, (O)
5503 Úžľabinová deväťsilová jaseňová javorina nst, fimelunpetalb, (O)
6501 Hrebeňová mesačnicová jaseňová javorina vst, lunmemulged, (O)
6502 Sutinová mesačnicová jaseňová javorina vst, fimelunmulged, (O)
6503 Úžľabinová deväťsilová jaseňová javorina vst, fimelunpetalbmulged, (O)
6511 Roklinová jedľová javorina vst, fimelunpetalbmulged, (O)

         Slt FrAc sa vyskytuje roztrúsene na malých plochách všade v stredných a vyšších horských polohách, optimum rozšírenia má v nadm. výške 700‑1000 m. Pre veľké výškové rozpätie sa delí na nižší a vyšší stupeň. Vyskytuje sa najmä v svahových úžľabinách a roklinách, na kamenitých a sutinových svahoch, balvanitých bázach svahov, na potočných terasách a prameniskách, prevažne na svahoch strmších sklonov. Expozície jej edafotopov sú rôzne, no v nižších polohách sú relatívne chladnejšie.

     Horninový podklad: vyvreliny (andezity, andezitové aglomeráty), flyšové pieskovce, horniny kryštalinika, ílovité bridlice, karbonátové a ďalšie horniny.

     Pôdy: najčastejšie sú rankre typické, kambizemné, andozemné, ale aj kambizeme psefitické andozemné a rendziny sutinové. Pôdy sú výrazne štrkovité i kamenité, s výplňou prevažne hlinitej jemnozeme, čerstvo vlhké až vlhké, a to počas celého vegetačného obdobia. V spodinách sú až mokré, často ovplyvňované na bázy bohatou svahovou vodou, ktorá priteká po nepriepustnom horninovom podklade. Sú to pôdy stredne hlboké, na bázach svahov hlboké, dobre prevzdušnené, prevažne minerálne bohaté a vzhľadom na priaznivú humifikáciu opadu výrazne humózne. Prehumóznenie zasahuje niekedy až do håbky 80 cm.

     Vegetačná charakteristika: Synúzia podrastu je viacetážová, má vysokobylinný vzhľad. Dominujú nitrofilné druhy, náročné na kvalitný humus, prístupný dusík a trvalú pôdnu a vzdušnú vlhkosť. Najvýraznejšou dominantou spoločenstiev je Lunaria rediviva, ktorá je nápadná v neskorom jarnom aspekte svojím kvetenstvom a v jesennom aspekte plodmi. Z ďalších druhov sa uplatňujú: Mercurialis perennis, Aruncus vulgaris, Anthriscus nitida, Allium ursinum, Lamium maculatum, , Impatiens noli‑tangere, Urtica dioica, Stachys sylvatica, Circea lutetiana, Melandrium rubrum, Geranium robertianum. V jarnom aspekte sa uplatňujú druhy, ako Anemone ranunculoides, Adoxa moschatellina, Dentaria enneaphyllos, Corydalis solida, C. cava a i. Bučinové druhy, napr. Galeobdolon luteum a i., sú hojné (nie dominantné) a miestami takmer chýbajú, najmä vo vyššom stupni slt FrAc.
      Vo vlhkejších lesných typoch sa vyskytujú hygrofytné druhy ako Crepis paludosa, Chaerophyllum hirsutum, Aegopodium podagraria, Petasites albus, Equisetum sylvaticum. Hojné bývajú druhy podhorské (Oxalis acetosella, Prenanthes purpuraea, Gentiana asclepiadea, Polygonatum verticillatum) ako aj vysoké byliny a papradiny ( Polystichum aculeatum, Athyrium filix‑femina, Dryopteris filix‑mas, Gymnocarpium dryopteris, Senecio fuchsii), z trávovitých druhov Festuca altissima. Papradiny dominujú najmä v druhovo chudobnejších spoločenstvách slt Ulmeto‑Aceretum.
     Subalpínske eutrofné druhy (Veratrum lobelianum, Adenostyles alliariae, Doronicum austriacum, Cicerbita alpina, Acetosa alpestris, Senecio subalpinus, Streptopus amplexifolius, Ranunculus platanifolius) pristupujú charakteristicky a diferenciálne vo vyššom stupni slt FrAc.

         Diferenciálnymi druhmi slt FrAc oproti slt TAc sú gradujúce druhy podhorské a druhy náročné na vlhkosť. Oproti FAc sú spoločenstvá FrAc diferencované absolútnou dominanciou nitrofilných druhov.

     Drevinové zloženie: Ekologické podmienky pre rast drevín i zloženie bylinnej synúzie sú dané povahou klímy, ktorá je drsnejšia ako v slt TAc a špecifickými podmienkami pôdnymi. Uvedené podmienky neumožňujú prevahu buka, preto sa tam v prirodzene presvetlených porastoch ako dominanty presadzujú cenné listnáče, ktoré znášajú vyššiu vlhkosť a skeletnatosť až kamenitosť pôdneho prostredia (jaseň štíhly, brest horský, javor horský) a z ďalších drevín sa uplatňuje jedľa a smrek.

     Na pôdach vzniknutých z chudobnejších paleogénnych hornín a kryštalických bridlíc, na ktorých jaseň nemá vhodné podmienky, sa vytvoril geografický variant slt FrAc, t.j. slt Ulmeto‑Aceretum nižšieho a vyššieho stupňa (UAc nst, UAc vst). Na karbonátových horninách v 6.vs, v Belianských Tatrách sú spoločenstvá obdobného charakteru, ale bez účasti jaseňa, s dominanciou jedle. Boli opísané počas revízie podrobného typologického ako roklinová jedľová javorina (lt 6511).

         Dnešné porasty si aj napriek hospodárskym zásahom spravidla zachovali pôvodný charakter. Vzrast drevín je rozdielny, podľa charakteru pôd jednotlivých lesných typov. Prirodzená obnova, najmä cenných listnáčov, je dobrá. Z krov sa v porastoch ojedinele vyskytuje baza červená, egreš a zemolez čierny.

         Význam: Všetky lesné typy radíme do kategórie lesov ochranných. Vzhľadom na povahu pôdneho prostredia plnia funkciu pôdoochrannú, resp. protieróznu, napriek tomu, že v niektorých typoch je nadpriemerná produkcia kvalitných cenných listnáčov.