Carpineto‑Aceretum, CAc ‑ hrabová javorina

1. ‑ 2.vs, 0.09 %, 7 ‑ 9 ^oC, 550 ‑ 750 mm, 150 ‑ 500 m n.m.

Lesné typy:
1501 Zádušníková hrabová javorina nst, glechhirscorydfagopviccas, (O)
1502 Cesnačková hrabová javorina nst, aliardactaš, (O)
2501 Kamenitá hrabová javorina vst, aliarvincetox, (O)
2502 Hluchavková hrabová javorina vst, melamaccoryd, (H/O)
2503 Zádušníková hrabová javorina vst, mecamrapglechhirs, (H/O)

         Optimum rozšírenia slt CAc je v nadmorskej výške 300‑400 m. Spoločenstvá sú rozšírené v 1. a 2.vs, preto sa delia na nižší a vyšší stupeň. Vyskytujú sa na malých plochách, až plôškach, na okrajoch pohorí teplejšieho územia, ich bazálnych delúviách, niekedy aj na sutinových lokalitách hrebeňov i svahov, v okolí brál, skalných zlomov a pod., prevažne na teplých expozíciách.

         Horninový podklad: rôzne, prevažne však minerálne bohaté horniny, andezity, andezitové aglomeráty, vápence a dolomity, vápnité pieskovce, zlepence, živnejšie ruly a pod..

         Pôdy: sú to regozeme, t.j. zväčša voľné sutiny vyplnené humusom, spevnené sutiny premiešané sprašovým a svahovým hlinitým materiálom, štrkovité až kamenité, s obsahom skeletu nad 70% (ako v celom rade C), ale s relatívne vyšším podielom jemnozeme.

         Pôdy sú stredne hlboké, kamenité, zvyčajne mierne vlhké, v lete preschýnajúce (čo zapríčiňuje vädnutie bylín), dobre prevzdušnené, mezotrofné až eutrofné. Miestami sa spoločenstvá môžu vyskytovať aj na splavenom jemnejšom zeminovom materiáli (kolúviu).

         Humifikácia opadu je najmä v období jarnej vlhkosti priaznivá. V dôsledku teplotných zmien sa obdobie priaznivej vlhkosti v sutinových pôdach v lete predlžuje (kondenzačná vlaha). Na väčšine lokalít sa vytvorila pomerne hrubá vrstva mullového humusu prepadnutého cez pôdny skelet. Na iných lokalitách sa humus podieľa na vytváraní priaznivej štruktúry hlinitých a ílovitohlinitých pôd.

         Na karbonátových pôdach (rendziny) rastúce spoločenstvá slt CAc tvoria časté prechody ku slt Corneto‑Quercetum (CoQ, 1.vs, rad D).

         Klíma nížin a pahorkatín, ako aj minerálna sila pôd, umožnili vznik na druhy bohatých spoločenstiev a to tak v synúzii drevín, ako aj v synúzii nedrevnatého podrastu.

         Vegetačná charakteristika: Pokryvnosť synúzie podrastu kolíše. Na vyvinutejších pôdach dosahuje 90‑100%, kým na balvanovitých sutinách iba 15‑20%. Nedostatok jemnozeme všeobecne znižuje zastúpenie trávovitých druhov, vyšší obsah kvalitného humusu umožňuje prevahu nitrofilných a heminitrofilných rastlín. Optimálny vývoj vegetácie v tejto slt sa posúva do jarných mesiacov, vrcholí v prvej polovici leta a s príchodom horúcich letných mesiacov sa ukončí. Spoločenstvá vtedy nadobúdajú až nudálny vzhľad.

         Trávovité mezofilné druhy ostrovčekovite dominujú na miestach s vyšším obsahom jemnozeme, sú to najčastejšie druhy, ako Brachypodium sylvaticum, Poa nemoralis, Melica uniflora, Bromus benekenii, Melica nutans, Carex pairaei. Účasť Dactylis glomerata naznačuje prechod k slt CQ; druh Calamagrostis arundinacea indikuje určitú degradáciu biocenóz.

         Z bylinných druhov dominujú nitrofilné, prevažne mezofilné a teplomilné druhy, najmä Fallopia dumetorum, Geranium robertianum, Galium aparine, Anthriscus sylvestris, A. cerefolium, Torilis japonica, Campanula rapunculoides, Chelidonium majus, Glechoma hirsuta, Campanula trachelium, Alliaria petiolata, Stellaria holostea, Urtica dioica, Allium ursinum. V 2. vs (slt CAc vst) pristupuje Mercurialis perennis. Jarný aspekt je nápadný dominaciou nitrofilných jarných lesných heliofytov, ako sú Corydalis solida, C. cava, Isopyrum thalictroides, Ficaria bulbifera, Anemone ranunculoides, Adoxa moschatellina, Scilla bifolia, Ficaria calthifolia, Galanthus nivalis, Convallaria majalis, Veronica hederifolia.

         Vysokou stálosťou sa vyznačujú teplomilné dubinové druhy, napríklad Polygonatum odoratum, Vicia cassubica, Melittis melissophyllum, Vincetoxicum hirundinaria a i. Na karbonátoch pristupujú druhy, ako Clematis vitalba, Aconitum anthora, Viola hirta, V. mirabilis.

         Diferenciálnymi druhmi 2.vs (CAc vst) sú druhy bučinové, najmä Galium odoratum a Galeobdolon luteum, z trávovitých Carex pilosa, na vápencoch Hedera helix. Oproti slt CQ a CQac sú spoločenstvá diferencované dominanciou nitrofilných druhov, resp. chýbaním trávovitých xerofytov. Obdobne je diferenciácia slt CAc vst daná oproti slt FQ a FQ ac (dominanciou nitrofytov a nižším zastúpením trávovitých druhov).

         Drevinové zloženie: V pôvodných porastoch sa okrem duba zimného s hrabom uplatňovali v hojnej miere tzv. cenné listnáče, ako sú javor poľný, lipa malolistá, menej javor mliečny, brekyňa, brest poľný, čerešňa,prípadne aj iné dreviny. Z krov bol prítomný drieň, bršleny, svíb, hloh, kalina, mukyňa, mahalebka, vtáčí zob a i.

         Súčasné porasty sú väčšinou pňoviny spomínaných drevín, pomiestne so sekundárnou borovicou v nadúrovni. Často, najmä na suchých pôdach, badať veľmi rozdielny vzrast stromov rastúcich vedľa seba. Vzrastavosť drevín je tam ovplyvnená edaficky, obsahom skeletu a jemnozeme, resp. vododržnosťou pôdy. Krovitá etáž má veľký význam, pretože priaznivo ovplyvňuje humifikáciu opadu i porastovú mikroklímu. Dôležité je udržať stály zápoj hlavných porastov pre prirodzené zmladenie.

         Význam: Väčšina spoločenstiev má charakter lesov ochranných, s významnou funkciou pôdoochrannou, protieróznou. Iba lesné typy 2. vs na bázach svahov môžu byť aj hospodárske. Možno tam vypestovať jedince značných dimenzií, čo ale vyžaduje jemnejšie hospodárske spôsoby.