Fagetum tiliosum, Ftil – lipová bučina
4. vs, 1,92%, 5 – 7 ºC, 700 – 900 mm, 450 – 700 m n.m.
Lesné typy:
4401 Ostricovo‑bažanková lipová bučina, cpame, (H)
4402 Marinkovo‑bažanková lipová bučina, ameden, (H)
4403 Kysličkovo‑bažanková lipová bučina, aome, (H)
4404 Hviezdnatcovo‑bažanková lipová bučina, amedenhacq, (H)
4405 Mesačnicovo‑bažanková lipová bučina, alunme, (H)
4406 Kamenitá lipová bučina, calarnefnea, (H/0)
Slt Ftil predstavuje prechod medzi slt Ft (na vyvinutejších pôdach s menšou skeletnatosťou) a slt Tilieto-Aceretum (TAc) z radu C (na menej vyvinutých kamenitých pôdach). Skeletnatosť pôd v tejto slt niekedy dosahuje až 70%. Optimum rozšírenia slt je na svahových hrebeňoch, podhrebeňových častiach svahov, na bázach svahov, na rôznych, prevažne chladnejších expozíciách (v najvyšších polohách aj na južných).
Horninový podklad: karbonátové horniny, flyšové pieskovce a bridlice, andezity, menej ruly, žuly a fylity.
Pôdy: prevládajú kambizeme psefitické, časté sú i rendziny rubefikované. Sú piesočnatohlinité až ílovitohlinité, pri povrchu slabo, prevažne však silno štrkovité až kamenité, po celý rok čerstvo vlhké, hlbšie a intenzívne prehumóznené.
Vegetačná charakteristika: synúzia podrastu má bylinný vzhľad. Trávovité druhy (okrem druhov Carex pilosa a Festuca drymeia na východnom Slovensku) nie sú dominantné. Charakteristická je spoludominancia bučinových a nitrofilných druhov. Z bučinových sú najčastejšie prítomné druhy ako Galeobdolon luteum, Asarum europaeum, Actaea spicata, Galium odoratum, na vápencoch Hacquetia epipactis a Hedera helix. Z nitrofilných spoludominát sú to mezo‑ až hygrofyty, najmä Mercurialis perennis, Allium ursinum, Lamium maculatum, Impatiens noli‑tangere, Stachys sylvatica, Salvia glutinosa, Circaea lutetiana, Urtica dioica (najmä po presvetlení porastov), Alliaria petiolata, Geranium robertianum, Glechoma hederacea a ojedinele aj Lunaria rediviva. Jarný aspekt je nápadný dominanciou druhov Corydalis cava, C. solida, Isopyrum thalictroides, Dentaria enneaphyllos a D. glandulosa, na východnom Slovensku najmä Symphytum cordatum. Ojedinele sa začínajú uplatňovať aj vysoké byliny a papradiny (Athyrium filix‑femina, Dryopteris filix‑mas, Senecio fuchsii). Z trávovitých druhov sa v malej miere uplatňujú: Festuca altissima, Hordelymus europaeus, Bromus benekenii, menej Melica uniflora.
Od slt Tilieto‑Aceretum (rad C) a slt Ft sa spoločenstvá Ftil odlišujú spoludominanciou bučinových, nitrofilných a heminitrofilných druhov, aj keď bučinové druhy môžu mierne prevládať. Oproti slt QF til je difrenciálnym znakom absencia duba a nízke zastúpenie trávovitých druhov, ako aj účasť papradín. Na rozdiel od slt Fageto‑Aceretum, tu chýbajú diferenciály 5. vs (gradujúce podhorské druhy), nižšie je aj zastúpenie vysokých bylín a papradín.
Drevinové zloženie: Pôvodné porasty tvorili bučiny s primiešanou jedľou a s cennými listnáčmi, najmä lipou veľkolistou, javorom mliečnym, horským a brestom horským. V súčasných porastoch často prevažuje smrek. Prirodzená obnova buka je veľmi dobrá, cenných listnáčov dobrá, ihličnanov slabá. Smrek trpí hnilobou. Výbornú kvalitu dosahuje smrekovec.
Význam: Skupina má vzhľadom na rozlohu malý hospodársky význam. Produkcia porastov je priemerná až nadpriemerná, kvalita produkcie veľmi dobrá. Porasty radíme k lesom hospodárskym, pri zvýšenej povrchovej kamenitosti (lt 4406) plnia funkciu pôdoochrannú.