Fageto- Quercetum acerosum, FQac – bukovo-javorová dúbrava
2. vs, 0,37%, 7 – 9 ºC, 600 – 800 mm, 200 – 550 m n.m.
Lesné typy:
2401 Buková dúbrava s javorom na plytkých pôdach, (H/O)
2402 Buková dúbrava s javorom na stredne hlbokých pôdach, (H)
2403 Buková dúbrava s javorom na hlbokých pôdach, (H)
Spoločenstvá slt FQac tvoria prechod medzi slt FQ z radu B a slt Carpineto-Aceretum vst z radu C. Charakteristickým znakom slt FQac v medzirade B/C sú geneticky vyvinuté pôdy s obsahom skeletu do 70%. Optimum rozšírenia spoločenstiev tejto slt je v nadmorskkej výške 300 – 400 m. Spolu so spoločenstvami slt FQ sa vyskytujú na úpätiach svahov, na svahových terasách, v úžľabinách, na dlhých svahoch rôznych sklonov, prevažne na relatívne chladnejších lokalitách.
Horninový podklad: minerálne bohatšie vyvreté, sedimentárne i metamorfované horniny, často s prekryvmi, alebo prímesou svahových a sprašových hlín (ako v slt FQ).
Pôdy: pre pôdnu charakteristiku platia údaje uvedené pri predchádzajúcej skupine (CQac) s tým rozdielom, že pôdy sú v priemere vlhkejšie, čo súvisí buď s chladnejšou expozíciou, alebo s väčšou nadmorskou výškou.
Vegetačná charakteristika: V synúzii podrastu sa spoludominantne uplatňujú druhy slt FQ a heminitrofilné, aj nitrofilné druhy. Z trávovitých mezotrofných mezofilných druhov sú tu charakteristicky spoludominantné tieto: Carex pilosa, C. montana, Poa nemoralis, Melica uniflora, M. nutans, Dactylis glomerata. Nitrofilné spoludominanty sú: Mercurialis perennis, Lamium maculatum, Urtica dioica, Alliaria petiolata, Chelidonium majus, Glechoma hirsuta, Campanula trachelium, Stellaria holostea. Podobne, ako v slt FQ sú aj tu charakteristicky zastúpené teplomilné dubinové eutrofné druhy, ako aj druhy bučinové (pozri slt FQ). Preschýnanie vrchných vrstiev pôd indikuje Galium schultesii.
Oproti slt FQ sú spoločenstvá diferencované spoludominanciou nitrofillných druhov, oproti slt Querceto-Fagetum tiliosum (3. vs, medzirad B/C) prítomnosťou teplomilných dubinových prvkov.
Drevinové zloženie: V pôvodných porastoch sa uplatňoval dub zimný a buk (miestami chýbal), spolu s hrabom. Lipou malolistou, javorom mliečnym a poľným. V súčasných porastoch sa na mnohých miestach vo zvýšenej miere uplatňuje borovica, prípadne výmladkové porasty rôzneho charakteru. Prirodzená obnova duba a javora mliečneho je dobrá, buka a borovice slabá. Porasty trpia vysychaním vrchných pôdnych vrstiev.
Význam: Skupina má s ohľadom na nepatrnú rozlohu a priemernú produkciu iba malý hospodársky význam. Lesný typ s plytkými pôdami môže mať aj funkciu pôdoochrannú.