Acereto‑Piceetum, AcP ‑ javorová smrečina

(6.) – 7.vs, 0.55 %, 1‑4 ^oC, 1100‑1400 mm, 1050‑1550 m n.m.

Lesné typy:
6421 Úžľabinová javorová smrečina nst, lunadenost, (O)
7401 Živná javorová smrečina, adenost, (O)
7402 Čučoriedková (zakyslená) javorová smrečina, adenostmy, (O)
7403 Javorová smrečina s papradkou alpskou, adenostata, (O)
7404 Zavlhčená javorová smrečina, adenostpetalb, (O)
7405 Vápencová javorová smrečina, adenostcortusa, (O)

         Spoločenstvá slt AcP sa vyskytujú vo vysokých horských polohách a tvoria pásmo prirodzených smrečín po hornú hranicu lesa. Optimum ich rozšírenia je v nadmorskej výške 1100‑1500 m, a to na rôznych expozíciách (v nižších polohách na severných svahoch už od 940 m n.m.). Slt AcP sa vyskytuje na podhrebeňových častiach svahov, v chladných záveroch horských dolín i v údolných polohách ‑ na sutinách miestami podmáčaných svahovou vodou.

     Horninový podklad: tvoria prevažne minerálne bohatšie horniny ‑ vápence, dolomity, andezity, ale miestami aj granodiority, bohatšie ruly a flyšové pieskovce.

    Pôdy: vyskytujú sa kambizeme psefitické v spodine oglejené, na vápencoch a dolomitoch rendziny organozemné a sutinové. Pôdy majú vo vrchných horizontoch dobré fyzikálne vlastnosti, sú piesočnatohlinité až hlinité, vlhké, v spodinách mokré, štrkovité až kamenité (okrem lokalít na werfénskych bridliciach, kde sú len slabo štrkovité), dobre prevzdušnené a priepustné, intenzívne prehumóznené. Rozklad opadu je v dôsledku humídnej klímy spomalený. Vytvára sa hrubá vrstva čiernej mokrej meliny.

      Nepriaznivé prostredie vysokohorských polôh (vysoká pôdna i vzdušná vlhkosť, nízke teploty, krátke vegetačné obdobie, vysoká snehová prikrývka), vytvára faktory, ktoré ochudobňujú druhové zloženie lesných porastov i synúzie podrastu. Listnáče tu nemajú priaznivé podmienky. Vyskytujú sa len v malom zastúpení, na spodnej hranici slt a sú prevažne zakrpatené. Aj jedľa má nižší vzrast a smerom do vyšších polôh sa rýchlo vytráca. Smrek je na spodnej hranici stredne kvalitný, pomerne vzrastavý (rezonančné drevo), ale často až dospodu zavetvený. S pribúdajúcou nadmorskou výškou, podobne ako v slt SP, dosahuje menšie výšky. Pri hornej hranici výskytu slt AcP rastú zakrpatené jedince smreka v skupinách, zhlukoch, s primiešanou jarabinou. Tieto porasty vyššie prechádzajú do súvislejšieho pásma kosodreviny (slt Ribeto‑Mughetum, RM).

     Vegetačná charakteristika: Na bohatých pôdach s dostatkom vlhkého humusu je synúzia podrastu dvojetážová. Skladá sa tak z druhov náročných na živiny, ako aj z druhov mezotrofných a acidofilných (rastúcich na hrubšej vrstve nadložného humusu). Vyznačuje sa mozaikovitým striedaním hrských mezotrofných a heminitrofilných druhov s acidofilnými.
Z vysokých bylín sa tu dominantne uplatňujú druhy subalpínske eutrofné, ako sú Adenostyles alliariae (najvýraznejšia dominanta), Cicerbita alpina, Doronicum austriacum, Acetosa alpestris, Senecio subalpinus, Allium victoriale, Ranunculus platanifolius, Veratrum lobelianum, Delphinium elatum . Hojné až spoloudominantné sú papradiny (Athyrium filix‑femina, Dryopteris dilatata) a iné vysoké byliny (Senecio nemorensis), z nitrofilných sú tu najmä druhy mezofilné až hygrofilné (Mercurialis perennis, Allium ursinum a Stellaria nemorum).
    Vzhľadom na trvale vysokú pôdnu a vzdušnú vlhkosť sa v synúzii podrastu mozaikovito uplatňujú (najmä v priehlbinkách po vývratoch) vlhkomilné indikátory striedavej vlhkosti ako sú Chaerophyllum hirsutum, Crepis paludosa, Deschampsia caespitosa, ale aj indikátory trvale vysokej vlhkosti až zamokrenia, najmä Thalictrum aquilegiifolium, Petasites albus, Geum rivale, Caltha laeta, Aconitum firmum a Equisetum sylvaticum. Na najvlhkejších miestach pristupujú aj niektoré druhy prameništné (Aconitum variegatum, Chrysosplenium alternifolium), kým na relatívne suchších kopčekoch, s hromadením smrekového opadu sa uplatňujú acidofilné druhy Vaccinium myrtillus, Avenella flexuosa, Calamagrostis villosa, a subalpínske acidofilné druhy, najmä Luzula sylvatica, Homogyne alpina, Soldanella hungarica ssp. major, Athyrium distentifolium. Na vápencoch sa vyskytujú niektoré na vlhkosť náročnejšie kalcifyty (Corthusa mathiolli, Cimicifuga europaea, Pleurospermum austriacum). V jarnom aspekte sa hojne uplatňuje Dentaria glandulosa. Charakteristická je prítomnosť acidofilných a hygrofytných machorastov, kým na spodnej hranici výskytu slt sa uplatňujú ojedinele aj druhy bučinové.

         Drevinové zloženie: V pôvodných porastoch prevládal smrek. Primiešaný bol javor horský, jedľa, na spodnej hranici buk a v celom rozpätí výskytu slt jarabina.

         Význam: Porasty slt patria do kategórie ochranných lesov na hornej hranici rozšírenia stromovej vegetácie, s významnou funkciou vodohospodárskou.