Ribeto‑Mughetum, RM ‑ ríbezľová kosodrevina
8.vs, 0.05 %, 0 ‑ 2 oC,> 1400 mm, 1550 ‑ 1900 m n.m.
Lesné typy:
8401 Ríbezľová kosodrevina (O)
Slt RM je súčasťou kosodrevinového (8.) vs, teda stupňa prirodzeného rozšírenia kosodreviny až do nadmorskej výšky 1900 m. Obsadzuje dlhé podmáčané svahy, prameniská, podmáčané úžľabiny, lokality pozdåž potôčikov (tam inklinuje k zamokrenému až mokrému edaficko‑hydrickému radu geobiocénov), údolné prekryvy sutín pod bralami. Spoločenstvá slt RM miestami po prirodzených lavínových dráhach zostúpili hlboko do údolí. Veľa porastov človek v minulosti vypálil a premenil na vysokohorské pasienky. Navyše stádlovanie dobytka pri prameňoch a opakujúce sa lavíny v úžľabinách urýchlili eróziu pôdy a zabraňovali prirodzenej obnove kosodreviny.
Horninový podklad: rozmanitý, prevládajú horniny kryštalinika (ako v slt SP) a miestami aj karbonátové horniny. Pôdy: najčastejšie podzoly kambizemné, rankre podzolové, rendziny organozemné. Spodné vrstvy pôd sú oglejené. Pôdy sú fyziologicky plytšie, kamenité alebo aspoň štrkovité, silne zamokrené mineralizovanou vodou. Opísané vlhkostné pomery umožňujú vytváranie priaznivejších foriem humusu. Surový humus sa tvorí len na vyvýšených minerálne chudobnejších lokalitách.
Vegetačná charakteristika: Synúzia podrastu je charakteristická prevahou subalpínskych eutrofných druhov; zastúpenie acidofilných druhov je nižšie. Zo subalpínskych eutrofných sú najčastejšie prítomné: Adenostyles alliariae, Cicerbita alpina, Doronicum austriacum, Acetosa alpestris, Senecio subalpinus, Ranunculus platanifolius, Veratrum lobelianum, Delphinium elatum, zo subalpínskych acidofilných najmä Athyrium distentifolium a Homogyne alpina.
Vnútri kosodreviny sa miestami, na surovom humuse vyskytujú mezofilné acidofilné druhy Vaccinium myrtillus, Avenella flexuosa, z podhorských acidofilov Calamagrostis villosa. Na prameniskových lokalitách sa uplatňujú niektoré druhy prameniskové, ako sú Chrysosplenium alternifolium, Viola biflora, Cardamine opitzii, resp. hygrofyty ako Delphinium oxysepalum, Aconitum firmum a i.
Na spodnej hranici výskytu nadväzujú spoločenstvá slt RM na slt AcP alebo slt SP. Diferenciácia je daná dominanciou kosodreviny, resp. smreka a nižším zastúpením až absenciou tzv. lesných druhov v spoločenstvách kosodreviny. Oproti slt Macid a Mughetum calcicolum (rad D), sú spoločenstvá diferencované dominanciou eutrofných a chýbaním kalcifilných druhov.
Drevinové zloženie: V porastoch dominuje vitálna kosodrevina. V najviac zachovaných porastoch je primiešaná vŕba sliezska, breza karpatská, ríbezľa skalná, v Belianskych Tatrách ríbezľa alpínska (Ribes alpinum, ssp. lucidum), vzácne čremcha hroznovitá skalná (Vysoké Tatry ‑ Nefcerka).
Význam: spoločenstvá patria do kategórie lesov ochranných, nad hornou hranicou stromovej vegetácie, s významnou funkciou protilavínovou a vodohospodárskou. O potrebe rekonštrukcie porastov slt RM platí to isté ako pri slt Mughetum acidofilum, ale tým naliehavejšia, že odlesnené plochy slt RM sú okolo pramenísk a lavínových dráh.