Fageto‑Aceretum, FAc ‑ buková javorina
5.‑ 6.vs, 3.50 %, 3 ‑ 6 oC, 900 ‑ 1200 mm, 650 ‑ 1200 m n.m.
Lesné typy:
5401 Bažanková buková javorina nst, medenpren, (H)
5402 Papradinová buková javorina nst, fimedenpren, (H)
5403 Kamenitá buková javorina nst, nefmegrobpren, (H/O)
5404 Mesačnicová buková javorina nst, fimelunpren, (O/H)
5405 Deväťsilová kamenitá buková javorina nst, fimelunpetalb, (O/H)
5406 Deväťsilová podmáčaná buková javorina nst, fipetalb, (H)
5407 Buková javorina na bázach svahov nst, aruncpetalb, (H/O)
5408 Mesačnicová buková javorina nst, fimelunpren, (H)
6401 Bažanková buková javorina vst, medenmulged, (H)
6402 Papradinová buková javorina vst, fimedenmulged, (H)
6403 Mesačnicová buková javorina vst,fimelunmulged, (O/H)
6404 Deväťsilová kamenitá buková javorina vst, fimelunpetalbmulged, (O/H)
6405 Cesnaková buková javorina vst, alursmulged, (H)
6406 Mačuchová buková javorina vst, fipetalbadenost, (H)
6407 Deväťsilová podmáčaná buková javorina vst, fipetalbmulged, (H)
6408 Buková javorina na bázach svahov vst, aruncpetalbmulged, (H/O)
6409 Vápencová buková javorina vst, mepetalbmulged, (H)
Spoločenstvá slt FAc sa vyskytujú v stredných až horských polohách na celom území štátu. Pre veľké výškové rozpätie a z toho vyplývajúcu odlišnú pôdnu a vzdušnú vlhkosť sa slt FAc rozdeľuje na nižší a vyšší stupeň. Optimum jej rozšírenia je v nadm. výške 700‑900 m. V najvyšších polohách prevládajú teplé južné expozície. Spoločenstvá FAc sa vyskytujú na pravidelných, zväčša dlhších svahoch, ale aj na hrebeňových plošinách, v okolí brál, no i v úžľabinách. Svahy s rôznym sklonom majú často kamenitý až balvanitý povrch.
V rámci slt Fageto‑Aceretum sú významné vrcholové spoločenstvá označované ako Fageto‑Aceretum humile, o ktorých (aj keď sú mapované ako jeden lesný typ) vzhľadom na význam a značnú rozlohu pojednávame samostatne.
Počas revízie typologického prieskumu boli vylíšené aj ďalšie geografické varianty slt FAc, a to slt Abieto‑Aceretum v 5. a 6. vs, ako bezbukový variant a slt Tilieto‑Piceetum v 6. vs, ako reliktné spoločenstvá na flyši (Hančinský, Vazúr, 1990). Vzhľadom na minimálnu rozlohu ako aj nedostatočnú charakteristiku nie je slt Tilieto‑Piceetum bližšie charakterizovaná.
Horninový podklad: horniny minerálne stredne bohaté až minerálne silné (ruly, žuly, diabasy, pieskovce, ílovité bridlice, andezity, vápence, dolomity a iné).
Pôdy: prevažujú kambizeme andozemné a psefitické, typické andozeme, menej často sa vyskytujú rendziny sutinové vylúhované. Príznačný je pre ne vysoký obsah humusu v jemnozemi. Pôdy sú stredne hlboké až hlboké, piesočnatohlinité až hlinité (miestami ílovitohlinité), mierne kyslé, prevažne silne štrkovité až kamenité, po celý rok čerstvo vlhké, prevzdušnené, dobre prehumóznené. Humifikácia opadu je v dôsledku chladnejšej klímy, najmä v spoločenstvách vyššieho stupňa, mierne spomalená. Ojedinele sa vytvára hrubšia vrstva nadložného humusu.
Vegetačná charakteristika: Druhové zloženie spoločenstiev ovplyvňuje drsnejšia klíma s nižšími teplotami a výdatnými zrážkami, skeletnatosť a vyšší obsah humusu v pôdach. Preto je synúzia podrastu bohatá na druhy náročné na vlhkosť a kvalitu humusu. Na jednej strane sú to druhy bučinové, s optimom rastu na čerstvo vlhkých pôdach, na druhej strane nitrofilné a heminitrofilné druhy, náročné na vysoký obsah humusu v pôde. Synúzia podrastu má charakteristický vysokobylinný vzhľad, je dvoj‑ až trojetážová.
Vrchnú etáž predstavujú vysoké byliny a papradiny (Athyrium filix‑femina, Dryopteris filix‑mas, D. dilatata, Polystichum aculeatum, Senecio fuchsii, S. nemorensis, Astrantia major) ako aj mnohé nitrofilné druhy vyššieho vzrastu, ako napríklad Stachys sylvatica, Salvia glutinosa, Ranunculus lanuginosus. Ďalšie nitrofyty (Mercurialis perennis, Allium ursinum, Lamium maculatum, Impatiens noli‑tangere, Circea lutetiana, Urtica dioica, Geranium robertianum, Glechoma hederacea) spolu s bučinovými druhmi (ako Rubus hirtus a ďalšie spomenuté v slt Ftil) vytvárajú strednú etáž.
Nápadný je jarný aspekt s dominantami, ako sú Dentaria enneaphyllos, D. glandulosa, Corydalis cava a Daphne mezereum, na východnom Slovensku Symphytum cordatum.
Charakteristické je veľmi hojné zastúpenie druhov podhorských, ako sú Gentiana asclepiadea, Polygonatum verticillatum, Prenanthes purpuraea, Oxalis acetosella, ale aj ďalších diferenciálov 5. vs, indikujúcich trvalú pôdnu a vzdušnú vlhkosť, ako: Poa chaixii, Petasites albus, Aruncus sylvestris, Scrophularia scopolii, Lysimachia nemorum, Aconitum napellus, A. variegatum a Stellaria nemorum. Na vápencoch býva prítomná Corthusa mathiolii. Z trávovitých druhov sa v malej miere uplatňujú mezotrofné vlhkomilnejšie typy, ako Festuca altissima a Hordelymus europaeus.
Subalpínske eutrofné druhy pristupujú v 6. vs, ako diferenciály FAc vst oproti FAc nst. Sú to najmä: Adenostyles alliariae, Cicerbita alpina, Doronicum austriacum, Acetosa alpestris, Senecio subalpinus, Allium victoriale, Ranunculus platanifolius, Thalictrum aquilegiifolium .
Diferenciálnym znakom synúzie podrastu slt FAc oproti slt F til je tak vysokobylinný vzhľad, ako aj veľmi hojná účasť (gradácia) diferenciálov 5. vs. Oproti slt Acereto‑Piceetum (7.vs, medzirad B/C) možno slt FAc diferencovať na základe nižšieho zastúpenia subalpínskych druhov (ktoré sú v slt AcP dominantné), ako aj účasti druhov bučinových (aj keď ich zastúpenie v 6. vs klesá).
Drevinové zloženie: V pôvodných porastoch prevládal buk nad javorom horským, príp. mliečnym, brestom horským a jaseňom, vo vyššom stupni sa vyskytoval aj smrek (spravidla len v pohoriach so 7. vs). V súčasnosti sa na časti plôch slt vyskytujú smrekové monokultúry, ktoré poškodzuje podpňovka a červená hniloba. Vo vyššom stupni buk výškovým vzrastom zaostáva za smrekom i jedľou a dostáva sa do podúrovne. Prirodzená obnova buka je dobrá, cenných listnáčov až veľmi dobrá.
Význam: Skupina je svojou rozlohou, no najmä množstvom a kvalitou produkcie, hospodársky veľmi významná. Prevažujú lesné typy s funkciou hospodárskou, typy na strmších svahoch, alebo so zvýšenou povrchovou kamenitosťou, môžu patriť medzi ochranné.