Fagetum typicum, Ft – typická bučina
4. vs, 7,69%, 5 – 7 ºC, 700 – 900 mm, 450 – 750 m n.m.
Lesné typy:
4311 Zubačková typická bučina, adeb, (H)
4312 Marinková typická bučina, ao, (H)
4313 Živná typická bučina, aoll, (H)
4314 Kamenitá typická bučina, aollnefgerob, (H/O)
4315 Vlhká typická bučina, adebiaeg, (H/O)
4316 Nitrofilná typická bučina, aollme, (H)
4317 Vápencová typická bučina, adebhedera, (H)
4318 Ostricová typická bučina, cpadebpren, (H/O)
4319 Kostravová typická bučina, fdapren, (H)
4320 Ostricovo-kostravová typická bučina, cpfdpren, (H/O)
Slt sa vyskytuje hojne v nižších horských polohách na celom území štátu, najmä v stredných polohách, pod menším vplyvom panónskej klímy. Na sever od hlavnej klimatickej čiary je slt Ft menej rozšírená. V nižších polohách sa vyskytuje na bázach svahov a v úžľabinách, v stredných polohách na pravidelných aj vypuklých svahoch, na hrebeňoch i plošinách. Je charakteristickou slt 4. vs na trvalejšie vlhkých pôdach, hoci na hornej hranici rozšírenia sa vyskytuje len na teplejších expozíciách.
Horninový podklad: ruly, žuly, flyšové pieskovce, bridlice, andezity a vápence s prímesou, alebo tenšou vrstvou sprašovej hliny.
Pôdy: prevládajú typické, koluviálne a luvizemné kambizeme, menej rendziny kambizemné. Sú piesočnatohlinité, často štrkovité, niekedy až kamenité, spravidla čerstvo vlhké, prevzdušnené, s dobrými fyzikálnymi vlastnosťami. Pri priaznivom rozklade opadu sa tvorí mullový moder.
Vegetačná charakteristika: Synúzia podrastu má bylinný vzhľad. Prevládajú v nej bučinové druhy a pravé lesné mezofyty náročné na vlhkosť a živnosť pôd, ako sú Galium odoratum, Dentaria bulbifera, Asarum europaem, Viola reichenbachiana, Hacquetia epipactis, Galeobdolon luteum, Sanicula europaea a i. Na štrkovitejších, resp. vlhkejších pôdach sa uplatňujú nitrofilné druhy, ktorých pokryvnosť nepresahuje 15 %, najmä Impatiens noli-tangere, Mercurialis perennis, Stachys sylvatica, Salvia glutinosa, Urtica dioica, Geranium robertianum, Glechoma hederacea, Chelidonium majus, Alliaria petiolata, na jar Dentaria enneaphyllos. Niektoré z nich sa vo zvýšenej miere uplatňujú pri presvetlení porastov v dôsledku zvýšenej nitrifikácie.
Ojedinele sa môžu uplatňovať aj podhorské druhy, Prenanthes purpurea, Polygonatum verticillatum, Oxalis acetosella, Ranunculus lanuginosus, Melandrium rubrum a pod.
Zvýšená účasť vysokých bylín a papradín, ako sú Athyrium filix-femina, Dryopteris filix-mas, Senecio fuchsii, S. nemorensis, indikuje zmenené3spoločenstvá, alebo prechod k slt Abieto-Fagetum (5. vs, rad B). Ťažšie, vlhkejšie pôdy indikuje druh Aegopodium podagraria.
Primiešané (nie dominantné) sú aj niektoré trávovité druhy, najmä Carex sylvatica, Festuca gigantea, Bromus benekenii, Hordelymus europaeus, Festuca altissima. Na východnom Slovensku sa v spoludominancii s bučinovými druhmi uplatňujú druhy Carex pilosa a Festyca drymeia.
Oproti slt QF diferencuje spoločenstvá typických bučín ich bylinný vzhľad a sporadický výskyt podhorských druhov (najmä Prenanthes purpurea), oproti slt Fp vysoká, až 100 % pokryvnosť bylinnej synúzie. V niektorých typoch so zvýšenou účasťou vysokých bylín a papradín je diferenciácia oproti AF nst obtiažna. Tu je diferenciálnym znakom zastúpenie drevín a gradácia podhorských druhov charakteristická pre 5. vs. Vo všeobecnosti možno povedať, že synúziu podrastu typických bučín tvoria prevažne bučinové druhy.
Na plochách po holoruboch, ale aj pri zvýšenom presvetlení porastov nastáva rýchly rozklad nadložného humusu, spojený so silnou nitrifikáciou. Nezatienená pôda obohatené dusíkom rýchlo zarastá typickou rúbaniskovou vegetáciou s dominantnými humideštruktívnými druhmi. V nižších polohách, po strávení nadložného humusu, humideštruktívne druhy ustúpia a ich miesto zaujme Calamagrostis epigeios. Tak vznikajú ťažko zalesniteľné plochy s rúbaniskovými sukcesnými štádiami fytocenóz.
Drevinové zloženie: Pôvodné porasty predstavovali bučiny s rôzne primiešanou jedľou a cennými listnáčmi, ktorých existenciu umožňujú priaznivejšie ekologické podmienky v porovnaní so slt Fagetum pauper vst (trvalejšia vlhkosť pôd, menšie zatienenie pôd bukom). Na južných expozíciách a v nižších polohách sa sporadicky vyskytoval a často i vyskytuje dub zimný. Smrek nie je pôvodnou drevinou spoločenstiev a v monokultúrach je nežiadúci. Z krov spravidla nechýba lykovec jedovatý, baza čierna i červená, bršlen európsky a zemolez obyčajný. Kry spolu s nitrofilnými, humideštruktívnymi druhmi rýchlo obsadzujú rúbaniská. Buk sa výborne obnovuje, no pri silnom ťažobnom zásahu sa na väčších plochách uplatňujú aj rýchlo rastúce pionierske dreviny (osika, rakyta), ktoré tvoria sukcesné štádium prípravného lesa. Priaznivá mikroklíma umožňuje pri rozvážnom postupe popri buku aj prirodzenú obnovu iných hospodárskych drevín. Zastúpenie jedle je žiadúce z hľadiska zvýšenia produkcie aj stability porastov.
Význam: Všetky lesné typy patria do kategórie lesov hospodárskych, iba niektoré za určitých podmienok, musia byť zaradené do lesov ochranných. Skupina je hospodársky významná tak svojou rozlohou, ako aj množstvom a kvalitou drevnej produkcie.