Abieto-Fagetum, AF – jedľová bučina

5.– 6. vs, 9,41%, 3 – 6 ºC, 900 – 1200 mm, 650 – 1150 m n.m.

Lesné typy:
5301 Nízkobylinná jedľová bučina nst, aosenempren, (H)
5302 Nitrofilná nízkobylinná jedľová bučina nst, aosenemmepren, (H)
5303 Papradinová jedľová bučina nst, fiaosenempren, (H)
5304 Nitrofilná papradinová jedľová bučina nst, fiaosenemmepren, (H)
5305 Podmáčaná jedľová bučina nst, fiaosanpren, (H/O)
5306 Kamenitá jedľová bučina nst, neanefaopren, (H/O)
5307 Ostricová jedľová bučina nst, cpaosenempren, (H)
5308 Vápencová jedľová bučina nst, debonudpren, (H)
6301 Nízkobylinná jedľová bučina vst, aosenemmulged, (H)
6302 Nitrofilná nízkobylinná jedľová bučina vst, aosenemmemulged, (H)
6303 Papradinová jedľová bučina vst, fiaosenemmulged, (H)
6304 Nitrofilná papradinová jedľová bučina vst, fiaosenemmemulged, (H)
6305 Ostricová jedľová bučina vst, cpcalarmulged, (H)
6306 Podmáčaná jedľová bučina vst, aosanmulged, (H)
6307 Vápencová jedľová bučina vst, adebomulged, (H)
6308 Kamenitá jedľová bučina vst, figerobaomulged, (H/O)

   Slt AF sa vyskytuje na rozsiahlych plochách stredných a vyšších horských polôch, kde nadväzuje na slt Ft. Pretože sa vyskytuje v rámci 5. a 6. vs, rozdeľuje sa na nižší a vyšší stupeň. Optimum rozšírenia spoločenstiev tejto slt je v nadmorskej výške 700 – 900m, na rôznych tvaroch reliéfu a na rôznych expozíciách.

   Horninový podklad: spravidla ide o horniny, ktoré pri zvetrávaní uvoľňujú dostatočné množstvo živín (flyšové horniny, andezity, vápence, dolomity a pod.), ale aj granodiority a ruly.

   Pôdy: prevládajú kambizeme typické, rendziny kambizemné vyluhované, menej často rendziny rubefikované. Vo všeobecnosti ide o pôdy trvale vlhké. Premena opadu je prevažne veľmi dobrá, len vo vyšších polohách sa vplyvom chladnej klímy hromadí nadložný humus (najmä v porastoch s vyšším zastúpením smreka). Kratšie vegetačné obdobie, vyššia trvalá vlhkosť vzduchu a najmä pôdy pri nižšej teplote a menšom výpare spôsobujú oproti slt Ft a Fp zhoršenie podmienok pre buk. Naopak, podmienky pre jedľu a smrek sú tu priaznivejšie.

   Vegetačná charakteristika: synúzia podrastu má väčšinou vysokobylinný vzhľad, je dvojetážová. Okrem tiennych vlhkomilných druhov sa tu uplatňujú vysoké byliny a paprade, ktoré znášajú zatienenie, kratšie vegetačné odbobie a nižšie teploty a vyžadujú trvalú vzdušnú i pôdnu vlhkosť. V spodnej etáži sa uplatňujú bučinové a iné polotienne až tienne druhy, ako sú Galium odoratum, Dentaria bulbifera, Asarum europaeum, Viola reichenbachiana, Galeobdolon luteum, Sanicula europaea, Rubus hirtus, Paris quadrifolia, Tithymalus amygdaloides.

   Aj keď má synúzia podrastu bylinný vzhľad, uplatňujú sa v nej aj niektoré trávovité druhy, napr. Festuca altissima, Hordelymus europaeus, na východnom Slovensku až dominantne Carex pilosa a najmä Festuca drumeia. V hornej etáži bylín sa presadzuje Senecio fuchsii, Astrantia major a i., na skeletnatejších pôdach papradiny (Athyrium filix-femina, Dryopteris filix-mas, D. dilatata, Polystichum aculeatum, Gymnocarpium dryopteris a i.).

   Na hrebienkoch a vypuklých svahoch vysoké byliny a papradiny ustupujú. Fytocenózy sa podobajú spoločenstvám slt Fagetum typicum, ale odlišujú sa od nich vysokou účasťou (gradáciou) podhorských druhov, charakteristickou pre 5. vs, ako sú Prenathes purpurea, Polygonatum verticillatum, oxalis acetosella, Gentiana asclepiadea, Poa chaixii, Petasites albus, Cardamine flexuosa.

   Nitrofilné a heminitrofilné druhy, vzhľadom na povahu ekotopov mezofilné až hygrofilné, sú zastúpené charakteristicky hojne, nie dominantne. Sú to najmä: Impatiens noli-tangere, Melandrium rubrum, Mercurialis perennis, Stachys sylvatica, Salvia glutinosa, Circaea lutetiana, Urtica dioica, Stellaria nemorum, geranium sylvaticum, Glechoma hederacea a Thalictrum aquilegifolium. V „nitrofilných“ lesných typoch (pozri prehľad lt) sa uvedené druhy uplatňujú vo zvýšenej miere, až do 25%, ale ani tu nie sú dominantné alebo spoludominantné. Tieto lesné typy naznačujú prechod k slt Fageto-Aceretum z heminitrofilného medziradu B/C. V jarnom aspekte fytocenóz sa často uplatňuje Dentaria glandulosa a na východnom Slovensku Symphytum cordatum.

   Fytocenózy 6. vs (slt AF vst) možno diferencovať od 5. vs pomocou subalpínskych eutrofných druhov, ako sú Veratrum lobelianum, Doronicum austriacum, Cicerbita alpina, Adenostyles alliariae, Senecio subalpinus, Rumex alpestris, Cirsium heterophyllum, ojedinele i subalpínskych acidofilných druhov, z ktorých je najčastejšia Luzula sylvatica.

   Diferenciácia slt AF oproti slt Ft a Fp je založená na hojnej účasti (gradácii) podhorských druhov a vysokobylinnom vzhľade. Oproti spoločenstvám radov B/C a C (slt Fageto-Aceretum, resp. Fraxineto-Aceretum) je tu podstatne nižšie zastúpenie nitrofilných druhov.

   Na hornej hranici rozšírenia prechádzajú spoločenstvá slt AF do slt Acereto-Piceetum (7. vs, rad B/C). Tam, kde buk tvorí hornú hranicu lesa, do spoločenstiev nízkych bukových javorín, Fageto-Aceretum humile.

   Drevinové zloženie: Zastúpenie buka je v porovnaní so zastúpením jedle vyššie, no vo vyššom stupni (6. vs) buk a tiež jedľa čiastočne ustupujú a smrek získava prevahu. Výškový vzrast buka klesá úmerne s nadmorskou výškou. Pôvodné porasty tvorili buk a jedľa, príp. Smrek, primiešané boli cenné listnáče, javor horský, brest horský, jaseň štíhly. Z krov sa ojedinele uplatňuje lieska a baza čierna. Jedľa a smrek dosahujú v slt AF maximum svojho vzrastu. Na mnohých plochách tejto slt sú v súčastnosti nestabilné smrekové monokultúry, ktoré často podliehajú vetrovým kalamitám.

   Ekotopy slt AF sú vhodné na pestovanie vekovo, hrúbkovo i výškovo diferencovaných zmiešaných porastov. Prirodzená obnova všetkých pôvodných drevín je dobrá. Buku i jedli treba zabezpečiť rastový náskok pred smrekom. Pozornosť treba zamerať na dopestovanie kvalitných jedincov smreka a jedle. Buk a cenné listnáče plnia tak hospodársku, stabilizačnú, ako aj melioračnú funkciu.

   Na plochách rozsiahlych holorubov je nebezpečenstvo rozvoja rúbaňovej vegetácie rovnaké ako v slt Ft. Už pri poklese zápoja porastov pod 70% nastáva prudká gradácia humideštruktívnych druhov ako Senecio nemorensis, S. fuchsii a Rubus idaeus. Prirodzená obnova je prakticky nemožná a neúmerne stúpajú aj náklady na zalesnenie a ochranu proti škodám zverou.

   Význam: lesy hospodárske, ina kamenité a podmáčané typy môžu byť v kategórii lesov ochranných. Slt AF je veľmi významná tak svojou rozlohou, ako aj množstvom a kvalitou drevnej produkcie (najmä ihličnanov).