Fagetum pauper, Fp – bučina

3. – 4. vs, 16,17%, 5 – 8 ºC, 700 – 900 mm, 300 – 800 m n.m.

Lesné typy:
3311 Chlpaňová bučina nst, lnnud, (H)
3312 Ostricová bučina nst, cpnud, (H)
3313 Zubačková bučina nst, debnud, (H)
3314 Marinková bučina nst, anud, (H)
3315 Kamenitá papradinová bučina nst, nefnud, (H/O)
3316 Zavlhčená bučina nst, carsilvcarpendnud, (H/O)
3317 Bažanková nitrofilná bučina nst, menud, (H/O)
3318 Prilbicová bučina na vápencoch nst, hederacefalrubnud, (H/O)
4301 Chlpaňová bučina vst, lnnudpren, (H)
4302 Zubačková bučina vst, debnudpren, (H)
4303 Marinková bučina vst, anudpren, (H)
4304 Kysličková bučina vst, onudpren, (H)
4305 Kamenitá papradeninová bučina vst, nefnudpren, (H/O)
4306 Zavlhčená bučina vst, carsilvcarpendnudpren, (H/O)
4307 Bažanková nikrofilná bučina vst, menudpren, (H/O)
4308 Prilbicová bučina na vápencoch vst, hederacfalrubnudpren, (H/O)
4309 Ostricová bučina vst, cpnudpren, (H)

   Spoločenstvá slt Fp sa vyskytujú prevažne na väčších súvislých plochách po celom území štátu. Optimum majú v nadm. Výškach 400 – 600 m. Vyskytujú sa v pahorkatinách, no zasahujú až do horských polôch (4. vs). Spoločenstvá Fp sa nachádzajú najčastejšie na dlhých, tiahlych, stredne strmých až strmých svahoch, zriedka (pokiaľ sú dobre drénované) na plošinách a úžľabinách (hromadenie opadu navievaním). V nižších polohách sú na chladných, vo vyšších na teplejších expozíciách, najmä v záveterných polohách, umožňujúcich hromadenie bukového opadu.

   Horninový podklad: je rôzny, no najväčšie plochy slt Fp sa voažu na flyšové horniny, andezitové tufy a aglomeráty, ruly, žuly, vápence, a iné horniny, niekedy s tenším prekryvom sprašových hlín.

   Pôdy: prevažujú kambizeme typické a dystrické, na územiach prekrytých sprašovými hlinami kambizeme luvizemné, menej časté sú luvizeme. Spravidla sú stredne hlboké až hlboké, rôznej zrnitosti, prevažne však hlinité až ílovitohlinité. Kambizeme sú spravidla štrkovité. Na pôdach vzniknutých z karbonátových hornín sa vyskytujú spoločenstvá slt Fp len vtedy, keď sú dekarbonatizované a hlbšie, alebo prekryté sprašovou hlinou. Vtedy ide o rendziny rubefikované, alebo luvizemné (terrae calcis kyslé). Vodný režim pôd je menej priaznivý, pôdy sú najmä koncom leta suchšie. Intenzívne prerastenie vrchných vrstiev pôd koreňami buka vedie k ich vysúšaniu, ktoré tiež obmedzuje rozvoj prízemnej vegetácie. Rozklad opadu je spomalený, charakteristicky sa hromadí hrubá vrstva nerozloženého opadu pospletaného mycéliami húb (kyslý mull, mullový moder). Po presvetlení porastu sa rozklad opadu značne zrýchľuje. Hrubá vrstva opadu a nedostatok svetla vzniknutý v dôsledku úplného zápoja korún stromov zabraňujú vyklíčemiu mnohých druhov rastlín a spravidla aj obnove drevín. Semená síce vyklíčia, ale korienky semenáčikov (okrem buka) nie sú schopné preniknúť cez hrubú vrstvu stmelenej hrabanky a nálet v neskorom lete väčšinou hynie. Prirodzenej obnove drevín sa darí až po presvetlení porastu a následnej intenzívnejšej dekompozícii opadu.

   Vegetačná charakteristika: Spoločenstvá slt Fp charakterizuje chudobné druhové zloženie synúzie podrastu a jej malá pokryvnosť (do 15 %). Niektoré typy (napr. Dentaria bulbifera nudum) sa vyznačujú vyhraneným jarným aspektom (ešte pred úplným rozvitím listov buka), s pokryvnosťou do 25 %.

    V synúzii podrastu sa pravidelne vyskytujú bučinové druhy, Ako sú Galium odoratum a Asperula europaeum, v jarnom aspekte je veľmi hojná až dominantná Dentaria bulbifera a v typoch nadväzujúcich na rad B/C aj Dentaria enneaphyllos. Na karbonátových pôdach sa uplatňuje Hacquetia epipactis a Hedera helix.

   V slt Fp sa z trávovitých mezofytov uplatňuje Carex pilosa a v prechodných typoch k radu A Carex sylvatica a Luzula luzuloides. Oglejené pôdy (prevažne na flyši) indikuje Carex penddula, C. strigosa a Veronica montana.

   Podhorské druhy (Oxalis acetosella, Prenanthes purpurea) a papradiny (Dryopteris filix-mas, Polystichum aculeatum) pristupujú vo vyššom stupni slt Fp.

   V celom rozpätí slt sa vyskytujú vstavačovité druhy, napr. Neottia nidus-avis, vzácne aj Corallorhiza trifida a Epipogium aphyllum. Okrem uvedených druhov sa najmä v prechodných typoch môžu uplatňovať aj eutrofné až nitrofilné druhy, ako sú Ranunculus lanuginosus, Mercurialis perennis, z kalcifilných druhov Cephalantera rubra, Calamagrostis varia a Carex alba a z acidofilných machorastov Dicranum scoparium a Polytrichum formosum. Ich pokryvnosť sa so zvyšujúcim osvetlením (pri klesajúcom zápoji porastov) zväčšuje, preto je potrebná dôkladná analýza takejto zmenenej fytocenózy a jej pôdneho prostredia, ak sa má zistiť či skutočne ide o slt Fagetum pauper a nie o „nudálny typ“ inej slt, resp. vývojové štádium. Fytocenózy smrekových monokultúr nadobúdajú vzhľad charakteristický pre slt Fagetum typicum, ku ktorej bývajú niekedy chybne priradené.

   Diferenciálnym znakom slt je okrem „nudálneho“ vzhľadu základných geobiocenóz, dominancia buka a tiež charakteristická hrubá vrstva zlepeného bukového opadu (moderová forma humusu). Pri zatrieďovaní zmenených geobiocenóz a vývojových štádií (husto zapojené mladé porasty) sa treba oprieť o prítomnosť diferenciálnych druhov 3. a 4. vs a pôdne podmienky (hĺbku, zrnitosť, skeletnatosť, reakciu a pod.).

   Drevinové zloženie: Pôvodné porasty tvoril buk. V 3. vs do nich prenikol dub (sporadicky), v 4. vs jedľa. Výskyt ďalších drevín sa predpokladá v prechodných typoch k iným skupinám, v ktorých je expanzívnosť buka menšia.

   Buk zostane aj naďalej hlavnou hospodárskou drevinou slt Fp. Rozklad opadu je možné zlepšiť prímesou cenných listnáčov, ktorých listy sa „skrúcajú“, čím prevzdušňujú vrstvu bukového opadu a samé sa dobre rozkladajú.

   Význam: Porasty slt Fp sú hospodársky veľmi významné, čo do rozlohy i výšky produkcie. Ako vidno z prehľadu lesných typov, sú to až na výnimky lesy hospodárske. Slt Fp je najmä v rámci 4. vs veľmi produktívna. Buka tam dosahuje rastové optimum a maximálne výšky. Zároveň sú tu vhodné podmienky pre pestovanie jedle.