Querceto-Fagetum, QF – dubová bučina

3. vs, 11,20%, 6 – 8 ºC, 650 – 850 mm, 250 – 700 m n.m.

Lesné typy:
3301 Chlpaňová dubová bučina, lnadeb, (H)
3302 Ostricovo-chlpaňová dubová bučina, cplna, (H)
3303 Kostravová dubová bučina, cpafd, (H)
3304 Medničková dubová bučina, munadeb, (H)
3305 Ostricovo-marinková živná dubová bučina, cpadeb, (pren), (H)
3306 Kysličková dubová bučina, cpao, (H)
3307 Zavlhčená dubová bučina, cpaegsan (H/O)
3308 Nitrofilná dubová bučina, cpmunmeglechris, (H)
3309 Vápencová dubová bučina, cpahedera, (H/O)

     Spoločenstvá slt QF sa vyskytujú na súvislých plochách pahorkatín a nižších polôch predhorí po celom území štátu. Optimum ich rozšírenia je v nadm. Výške 400 – 600 m, na svahoch rôznych sklonov, na hrebeňoch, plošinách, bázach svahov i v úžľabinách. V nižších polohách sa vyskytuje na chladnejších, vlhkostne priaznivejších lokalitách, vyššie na polotiennych a najvyššie na výslnných svahoch.

   Horninový podklad: svahoviny vyvrelín i kryštalických bridlíc, často s prekryvom sprašových hlín. Horniny sú minerálne stredne chudobné až bohaté.

   Pôdy: sú podobné ako v predchádzajúcej slt. Prevládajú kambizeme v početnej škále subtypov a variet. Vyskytujú sa však aj luvizeme a rendziny rubefikované (pôdy terrae calcis). Pôdy sú prevažne stredne hlboké až hlboké, hlinité až ílovitohlinité, miestami štrkovité, oproti slt FQ vlhkejšie (celoročne mierne až čerstvo vlhké), niekedy oglejené, bez výrazného letného prísušku a okrem výnimiek aj dobre prevzdušnené a zväčša i priepustné.

   Vegetačná charakteristika: synúzia podrastu má trávovitý vzhľad, ktorý udávajú mezotrofné mezofilné trávovité druhy. Charakteristická je hojná účasť bučinových druhov, do 15 % sú zastúpené aj nitrofilné druhy.
   Podľa minerálneho zloženia a zrnitosti pôd sa spoločenstvá slt QF môžu rozdeliť do dvoch skupín, v závislosti od toho, či sa vyskytujú na:

• hlinitých až ílovitohlinitých, minerálne bohatších pôdach so sklonom k ilimerizácii (sprašové a svahové hliny, dvojsubstráty s vápencami v podloží).
• skeletnatejších, príp. i minerálne chudobnejších pôdach.

  V prvej skupine spoločenstiev dominujú z trávovitých druhov najmä Carex pilosa, C. sylvatica, Brachypodium sylvaticum, na východnom Slovensku Festuca drymeia, v druhej Poa nemoralis, Melica uniflora, Festuca gigantea, ale aj mezofilné acidofilné druhy, ako sú Luzula luzuloides, Calamagrostis arundinacea, Carex digitata, Luzula pilosa.
   Z bučinových druhov sú hojné až spoludominantné tieto: Galium odoratum, Dentaria bulbifera, Asarum europaeum, Viola reichenbachiana, Galeobdolon luteum, Sanicula europaea, Rubus hirtus, na vápencoch Hedera helix a Hacquetia epipactis. Na vlhkejších pôdach, najmä oglejených, sa môžu vyskytnúť ojedinele aj podhorské druhy, najmä Prenanthes purpurea, Polygonatum verticillatum, Oxalis acetosella a Maianthemum bifolium, príp. aj iné, na vlhkosť náročnejšie druhy, napr. Aegopodium podagraria, a druhy nitrofilné, ako sú Impatiens noli-tangere, Ranunculus lanuginosus, Melandrium rubrum, Mercurialis perennis a Glechoma hirsuta. Z ďalších nitrofilných druhov sa uplatňuje Stellaria holostea a v jarnom aspekte vo zvýšenej miere jarné lesné heliofyty, napr. Ficaria bulbifera, Corydalis cava, C. solida, Isopyrum thalictroides, Scila bifolia, Anemone nemorosa a i. Na skeletnatejších pôdach pristupujú papradiny (Athyrium filix-femina a Dryopteris filix-mas), na dekarbonatizovaných pôdach druhy ako Carex alba a Cephalanthera longifolia (prechod k medziradu B/D)

       Drevinové zloženie: V pôvodných porastoch prevládal buk nad dubom zimným, malé zastúpenie dosahovali lipy, čerešňa, javor mliečny a v podúrovni hrab.
     V súčastnosti značnú časť plochy zaberajú výmladkové porasty duba, hraba, agáta a ojedinele aj buka. V minulosti boli poškodzované pasením, zhrabávaním opadu a míliarením, čo spolu s väčším presvetlením porastov v dôsledku nadmerných ťažieb umožnilo uplatnenie sa takých drevín ako breza, osika a rakyta.
     Základ pestovaných porastov by mal tvoriť buk s dubom, na suchších lokalitách s prímesou borovice, na lokalitách ovplyvňovaných prídatnou vodou (svahovou) i smreka.

Význam: Skupina lesných typov QF je hospodársky veľmi významná a to tak svojou rozlohou, ako aj množstvom a kvalitou drevnej produkcie. Podmienky pre prirodzenú obnovu drevín sú dobré. Stanovištne nevhodné smrekové monokultúry a výmladkové porasty listnáčou treba nahradiť zdravým, produkčne hodnotným vysokým zmiešaným lesom.