Fageto-Quercetum, FQ – buková dúbrava
1. vs, 240 414,21 ha, 12,53 %, 7 – 9 ºC; 600 – 800 mm; 200 – 550 m n.m.; ekologický profil slt
Lesné typy:
2301 Zakyslená buková dúbrava, pnlngentinct, (H/O) (3 589,43 ha, 0,19 %)
2302 Presychavá lipnicová buková dúbrava, pndactašgalvernpoang, (H/O) (11 087,72 ha, 0,58 %)
2303 Presychavá medničková buková dúbrava, pnmunmelit, (H/O) (18 773,37 ha, 0,98 %)
2304 Medničková buková dúbrava s chlpaňou, pnlnmunmelit, (H)
2305 Kamenitá lipnicová buková dúbrava s chlpaňou, pnlngalšult, (H/O)
2306 Lipnicová buková dúbrava s chlpaňou, pnlngalvern, (H)
2307 Buková dúbrava sprašových hlín a spraší, cpdactašmun, (H)
2308 Ostricovo-medničková buková dúbrava s chlpaňou, cplnmunmelit, (H)
2309 Ostricová buková dúbrava s chlpaňou, cplnmelit, (H)
2310 Buková dúbrava ťažkých pôd s ostricou horskou, carmontmelit, (H)
2311 Živná medničková buková dúbrava, munamelit, (H)
2312 Živná ostricová buková dúbrava, cpamelit, (H)
2313 Oglejená buková dúbrava, carmontlysnumdešces, (H)
2314 Štrková hrebienková nitrofilná buková dúbrava, cpmunglechirscamrap, (H/O)
2315 Podsvahová (deluviálna) nitrofilná buková dúbrava, cpmunmellasar, (H)
2316 Slaboskeletnatá vápencová buková dúbrava, carmontbrachpinmelit, (H)
2317 Silno skeletnatá vápencová buková dúbrava, munbrachpindactaš, (O/H)
Spoločenstvá slt FQ zaberajú veľké a súvislé plochy v pahorkatinách. Menšie lokality na južných svahoch prredhorí v oblastiach ovplyvnených panónskou klímou inklinujú už k obmedzenému eadaficko-hydrickému radu geobiocénov. Optimum rozšírenia slt je v nadm. Výške 300 – 500 m. V nižších polohách sa vyskytuje na relatívne chladnejších expozíciách a na bázach svahov, vo vyšších polohách na teplejších a suchších lokalitách miernych až strmších svahov a plošín.
Horninový podklad: spraše, sprašové hliny a rôzne pevné horniny vrátene vápencov a vápnitých pieskovcov. Spravidla ide o minerálne bohatšie horniny, ktorých zvetraliny majú prímes alebo prekryvy spraše či sprašových hlín.
Pôdy: prevládajú kambizeme (v širokom rozpätí subtypov a variet), menej časté luvizeme a hnedozeme všetkých subtypov. Zrnitostne sú rozmanité, piesočnatohlinité až ílovitohlinité, s rôznym obsahom štrku. Sú mierne až čerstvo vlhké, v letnom období vo zvrškoch preschýnajúce. Rozklad opadu je pomerne rýchly, no priaznivejší ako v slt CQ. Humusový horizont je hrubší a preschýnanie vrchných vrstiev menej výrazné.
Priaznivejšia a trvalejšia pôdna vlhkosť umožňuje uplatnenie buka. Minerálna bohatosť pôd, ich relatívne vyššia vlhkosť a dobrá kvalita humusu určujú rozvoj bohatej synúzie podrastu.
Vegetačná charakteristika: Synúzia podrastu má trávovitý vzhľad, ktorý udávajú mezotrofné mezofilné trávovité druhy, ako sú Carex pilosa, Dactylis glomerata (ťažšie pôdy), Brachypodium sylvaticum, Mellica uniflora (štrkovité pôdy), Carex montana a Poa nemoralis (suchšie typy), na minerálne chudobnejších pôdach aj Calamagrostis arundinacea a Luzula luzuloides.
Typická je účasť (nie dominancia) teplomilných dubinových eutrofných druhov (Origanum vulgare, Clinopodium vulgare, Betonica officinalis, Lathyrus niger, Astragalus glycyphyllos, Melitis mellisophyllum, Pyretrum corymbosum, Vicia cassubica, ale aj Genista tinctoria). Tieto druhy v slt Querceto-Fagetum chýbajú. Prítomné sú aj bučinové druhy (Galium odoratum, Asarum europaeum, Dentaria bulbifera, Sanicula europaea, Hacquetia epipactis, Viola reichenbachiana, Galeobdolon luteum), ktoré sú miestami až hojne zastúpené, kým v prechodných typoch k slt CQ môžu chýbať. Zastúpenie nitrofilných druhov: (Stellaria holostea, Glechoma hirsuta, Campanula rapunculoides, Pulmonaria mollis), je malé, zvyčajne nepresahuje 15%. Vysýchanie pôdnych zvrškov indikuje druh Galium schultesii. Z bežných lesných druhov so širokou amplitúdou výskytu tu nachádzame často tieto: Cruciata glabra, Hieracium murorum, Symphytum tuberosum a i.
Diferenciácia slt FQ oproti slt CQ je založená na dominancii mezofilných trávovitých druhov a v účasti bučinových druhov, ako aj v absencii xerofytov. Oproti slt Querceto–Fagetum (3. vs) sú v slt FQ charakteristicky zastúpené teplomilné dubinové druhy.
Drevinové zloženie: V pôdnych porastoch mal prevahu dub zimný nad bukom, vo vlhkejších typoch mohol byť primiešaný dub letný, v suchších dub cérový. Z ďalších drevín sa tu vyskytoval javor mliečny a poľný, brekyňa, lipa a pravidelne aj hrab, ktorý výmladkovým hospodárením na mnohých miestach prevládol. Krovitý podrast je zväčša pomerne bohatý. Tvorí ho vtáčí zob, kalina, hloch, bršlen, lieska a pod.
Z umele vnášaných drevín má v slt FQ výborné rastové podmienky borovica. Značnú časť plochy porastov však dnes tvoria výmladkové porasty listnatých drevín. Pritom buk ustúpil drevinám s veľkou pňovou a koreňovou výmladnosťou – dubu, céru, hrabu, agátu.
Keďže porasty slt FQ sú od sídlisk relatívne vzdialenejšie a často na strmších svahoch, neboli vo väčšom rozsahu poškodené pasením dobytka a zhrabávaním opadu. Veľa pôvodných porastov slt FQ človek za účelom zväčšenia poľnohospodárskej pôdy vyrúbal. Na iných miestach sú pňoviny, ktoré vznikali už v stredoveku, väčšinou netvárne, nekvalitné (vyžadujú prevody).
Význam: Prevažná väčšina lesných typov slt FQ sú lesy hospodárske, iba vysýchavé, štrkovité a kamenité typy môžu byť pri zvýšenom sklone svahov zaradené k lesom ochranným. Porasty slt FQ sú hospodársky veľmi významné, a to tak ich rozlohou, ako aj množstvom i dosiahnuteľnou kvalitou produkcie. Holoruby sa neodporúčajú. Nevhodné výmladkové porasty, alebo porasty s nevyhovujúcim drevinovým zložením treba uviesť do žiadúceho stavu.