Carpineto-Quercetum, CQ – hrabová dúbrava

1. vs, 3,72%, 8,5 – 10 ºC, 550 – 750 mm, 150 – 400 m n.m.

Lesné typy:
1301 Lipnicová hrabová dúbrava na viatych pieskoch, fopoang, (H)
1302 Ostricová hrabová dúbrava na viatych pieskoch, poangcarhirtbrachsilv, (H)
1303 Mrvicová hrabová dúbrava na viatych pieskoch, brachsilvcarhirtrubfrut, (H)
1304 Stoklasová hrabová dúbrava na spraši, bromsterdactaš, (H)
1305 Suchá hrabová dúbrava na spraši, poangfoval, (H)
1306 Lipnicová hrabová dúbrava na spraši, poangpnfestrub, (H)
1307 Mrvicová hrabová dúbrava na spraši, poangpnbrachsilv, (H)
1308 Produkčná hrabová dúbrava na spraši, poangpnviccas, (H)
1309 Medničková hrabová dúbrava na spraši, pnmundactaš, (H)
1310 Suchá hrabová dúbrava na rôznych horninách, pnpoangaglaucfestpseud, (H/O)
1311 Lipnicová hrabová dúbrava na rôznych horninách, pnpoang, (H)
1312 Viková hrabová dúbrava na rôznych horninách, pndactašvicas, (H/O)
1313 Produkčná hrabová dúbrava na rôznych horninách, paonggalvernlysnum, (H)

    Hrabové dúbravy sú veľmi rozšírené v nížinách, pahorkatinách a na svahoch širokých úvalov v oblastiach pod vplyvom panónskej klímy. Vyskytujú sa však aj na hrebeňoch, hrebienkoch a svahových plošinách, prevažne na teplých (južných) expozíciách, v najnižších polohách aj na iných expozíciách.

   Horninový podklad: je veľmi rozmanitý: spraše, andezity, andezitové tufy, ale aj horniny krištalinika, flyšu, často i mnohé ďalšie. Uvedené pevné horniny majú rôzne hrubý prekryv spraše, či prímes sprašových hlín.

   Pôdy: prevládajú hnedozeme, menej časté sú vysychavé kambizeme, poukazujúce skôr na slt s trochu obmedzeným vzrastom drevín (hydricky obmedzený edafotop). Podľa zrnitosti sú prevažne hlinité vo vrchnej časti, ílovitohlinité v hlbších vrstvách, kde sú zároveň uľahnuté. Dostačujúcu vlhkosť majú zväčša len na jar, v lete preschýnajú. Premeny opadu sú rýchle, častá je až mineralizácia opadu.

   Geobiocenózy slt CQ sa viažu na oblasti s teplou, suchou klímou, s dlhým vegetačným obdobím. Jarná vlhkosť umožňuje v niektorých typoch výskyt jarných geofytov. V lete pôdy vysychajú. Krátkodobé zrážky spôsobujú na sprašiach a na sprašových hlinách rozbahnenie povrchu, ale skoro na to opätovné preschnutie a stuhnutie pôdneho povrchu, ktoré sa prejaví puklinami v pôde a v jej malej prevzdušnenosti. Dreviny náročné na pôdnu vlhkosť (buk, ihličnany okrem borovice) sa v týchto podmienkach nemôžu uplatniť. Humusový horizont je vzhľadom na mineralizáciu opadu zvyčajne len málo vyvinutý a pomerne plytký.

   Vegetačná charakteristika: Rozmanitosť geologického podkladu a s ňou súvisiaca rozdielnosť vo vlastnostiach pôdneho prostredia sa prejavujú v pestrosti fytocenóz, ktoré majú trávovitý vzhľad s prevahou mezotrofných xerofilných, menej mezofilných trávovitých druhov.

    Na hrubých sprašových prekryvoch a teda na rovinatých terénoch, prevládajú typy s dominanciou druhu Poa angustifolia, ktorá sa tam vyskytuje spolu s druhmi znášajúcimi vysýchanie (ako je napr. Vicia cassubica). Na menej vysýchavých pôdach sa vyskytujú aj druhy Dactylis glomerata, Carex montana, Brachypodium sylvaticum a Bromus sterilis.
     Na svahoch pahorkatín, kde sa sprašový materiál mieša s horninovým podkladom, tada na skeletnatejších pôdach, prevládajú typy s Poa nemoralis v kombinácii s xerofilnými druhmi. Fytocenózy s Melica uniflora predstavujú prechod k slt Fageto-Quercetum.
     V oblasti viatych pieskov sa slt CQ vyskytuje iba tam, kde piesky prechádzajú do piesčitých spraší, alebo kde sa podzemná voda pričiňuje o väčšiu vlhkosť a bohatosť pôd. Tu sa okrem charakteristických druhov slt CQ uplatňujú ojedinele aj psamofyty, ale v podstatne menšom zastúpení ako v slt PiQ.
     Okrem spomínaných trávovitých druhov sa hojne až dominantne uplatňujú aj ďalšie mezotrofné xerofyty, najmä úzkolisté druhy rodu Festuca, Carex michelii, príp. Carex caryophyllea.
     Charakteristickou ekologickou skupinou, s hojným výskytom, je skupina teplomilných dubinových eutrofných druhov ako sú Vicia cassubica, Origanum vulgare, Clinopodium vulgare, Betonica officinalis, Astragalus glycyphyllos, Melitis melisophyllum, Trifolium alpestre, Pyrethrum corymbosum, Vincetoxicum hirindinaria. Ojedinele sa nájdu aj teplomilné dubinové acidofilné druhy, ako sú Genista pilosa, Silene nutans, Steris viscaria.
     V extrémne suchých typoch (prechod k slt Corneto-Quercetum, 1. – 2. vs, rad D) sa ojedinele uplatňujú aj niektoré stepné a lesostepné druhy (Galium glaucum, Asperula cynanchyca, Buglussoides purpureocoerulea, Teucrium chamaedrys, Tithymalus polychroma). Vo vlhkejších typoch, najmä v jarnom aspekte, sa zasa uplatňujú nitrofilné druhy (Stellaria holostea, Ficaria bulbifera, Primula veris, Vicia tenuifolia a Lysimachia nummularia – indikuje jarné premokrenie).

     Drevinové zloženie: pôvodné porasty tvoril dub zimný s hrabom, dubom cérovým, vo vlhkejších typoch aj s primiešaným dubom letným. V podúrovni sa uplatňovali lipa, brekyňa a brest hrabolistý. Krovinová etáž bola (a je) pestrá. Tvorila ju lieska, vtáčí zob, hloh, trnka, drieň, svíb, bršlen, mahalebka, kalina ap.
   V súčastnosti je hlavnou hospodárskou drevinou dub zimný, miestami borovica. Ostatné dreviny, najmä hrab, plnia melioračnú funkciu.

   Význam: Spoločenstvá slt CQ sú väčšinou lesy hospodárske, významné rozlohou i výškou produkcie. Iba najsuchšie typy môžeme radiť k lesom ochranným.