Fageto-Abietum, FA – buková jedlina
5. – 6. vs, 10,53 %, 3 – 6ºC, 900 – 1200 mm, 600 – 1100 m n.m.
Lesné typy:
5201 Trávovitá buková jedlina nst, Incalaromaj, (H/O)
5202 Ostricová flyšová buková jedlina nst, cardigogalrod, (H)
5203 Čučoriedková buková jedlina nst, omajllmy, (H)
5204 Živná kysličková buková jedlina nst, omajll, (H)
5205 Živná lipkavcová buková jedlina nst, aogarlot, (H)
5206 Živná papradinová buková jedlina nst, fioll, (H)
5207 Kamenitá buková jedlina nst, oneapren, (H/O)
5208 Oglejená buková jedlina nst, oequsilv, (H/O)
5209 Ostricová vápencová buková jedlina nst, cardigo-cardigonud, (H)
5210 Vápencová (nitrofilná) buková jedlina nst, ollmedenpolver, (H/O)
6201 Trávovitá buková jedlina vst, incalaromajmulged, (H/O)
6202 Čučoriedková buková jedlina vst, omajllmymulged, (H)
6203 Živná kysličková buková jedlina vst, omajllmujged, (H)
6204 Živná papradinová buková jedlina vst, fiollmulged, (H)
6205 Kamenitá buková jedlina vst, omyneamulged, (H/O)
6206 Oglejená buková jedlina vst, oequsilvhomog, (H/O)
6207 Ostricová vápencová buková jedlina vst, cardigomulged-nud, (H)
6208 Vápencová nitrofilná buková jedlina vst, ollmedenmulged, (H/O)
Spoločenstvá slt FA sa na Slovensku vyskytujú v horských polohách spravidla na sever od klimatickej čiary, hlavne v kysucko-oravskej a spišskej oblasti, ale aj inde. S ohľadom na veľké výškové rozpätie (5. – 6. vs) sa skupina rozdeľuje na nižší a vyšší stupeň. Z tvarov reliéfu prevládajú vypuklé svahy rôznych sklonov, ale aj bázy svahov, inverzné polohy, prípadne i hrebene a zárezy dolín.
Horninový podklad: prevažne silikátové horniny (ruly, žuly, bridlice, flyšové horniny, melafýry).
Pôdy: kambizeme dystrické, ktoré sú hlboké, hlinotopiesočnaté, až piesočnatohlinité, slabo štrkovité, prevažne čerstvo vlhké, miestami, v extrémnych podmienkach, vo zvrškoch presychavé. Časť pôd patrí ku kambizemiam pseudoglejovým (inklinujú k mokrému radu geobiocénov). Vodný režim pôd je okrem výnimiek vyrovnaný a počas vegetačného obdobia priaznivý. Pôdy sú humózne, humifikácia opadu normálna, iba miestami spomalená. V spoločenstvách vyššieho stupňa sa vytvára často moderový humus. Súčasťou geobiocenóz vyskytujúcich sa na vápencoch (dolomitoch), sú rendziny kambizemné (vyluhované) so zhoršenou formou humusu (väčšinou moder) a to v dôsledku klímy a druhového zloženia fytocenóz. Zaberajú len menšiu plochu.
Vegetačná charakteristika: V synúzii podrastu sa uplatňujú acidofilné druhy spolu so živnejšími, bučinovými. Preto majú spoločenstvá charakter prechodu medzi radmi A a B.
Spoločenstvá majú vyslovene nízkobylinný vzhľad, ktorý udávajú najmä tieto druhy: Oxalis acetosella, Maianthemum bifolium, Luzula luzulina, Carex pilulifera, C. digitata (suchšie typy), Galium rotundifolium (vlhkejšie typy) a Gymnocarpium dryopteris. Okrem už uvedených sa charakteristicky (hojne) uplatňujú podhorské druhy, najmä Prenanthes purpurea, Gentiana asclepiadea a Polygonatum verticillatum.
Hojne sa spolu vyskytujú druhy acidofilné a bučinové, ako sú Melampyrum sylvaticum, Luzula luzuloides, calamagrostis arundinacea a Vaccinium myrtillus, z bučinových najmä Galium odoratum, Rubus hirtus, Galeobdolon luteum, Dentaria bulbifera, Asarum europaeum, Sanicula europaea a Viola reichenbachiana. Niekedy sú prítomné aj nitrofilné druhy, najmä Geranium robertianum, Dentaria enneaphyllos, D. glandulosa a Anemone nemorosa (jarný aspekt).
V geobiocenózach východného Slovenska sa uplatňujú druhy ako Festuca drymeia, Rubus hirtus a v jarnom aspekte Symphytum cordatum.
Na karbonátových horninách (v tzv. vápencových typoch) sa vyskytujú dealpínske druhy (Carex alba, Cimicifuga europaea, Centaurea mollis) a kalcifilné druhy (Calamagrostis varia, Rubus saxatilis, Cypripedium calceolus, Clematis alpina). Tieto ale nikdy nedosahujú dominanciu charakteristickú pre rad D.
Vysoké papradiny, ako sú Athyrium filix-femina, Dryopteris filix-mas, D. dilatata, majú len malé zastúpenie. Z machorastov sú pre spoločenstvá typické: Dicranum scoparium, D. polysetum, Pleurozium schreberi, Hylocomium splendens, Eurhynchium striatum, Plagiochilla asplenioides a Thuidium tamariscinum.
Vo vyššom stupni slt FA sa zvyšuje zastúpenie Vaccinium myrtillus a pristupuje Calamagrostis villosa. Ako vo všetkých spoločenstvách rozšírených v 6. vs, aj v slt FA sú diferenciálnymi druhmi oproti FA nst subalpínske acidofilné (Homogyne alpina, Luzula sylvatica, Soldanella hungarica ssp. major), menej subalpínske eutrofné druhy (Doronicum austriacum, Cicerbita alpina, Ranunculus platanifolius).
Drevinové zloženie: V pôvodných porastoch prevládala jedľa nad bukom, alebo boli obe dreviny rovnako zastúpené. V inverzných polohách dosahoval pomerne vysoké zastúpenie smrek. Buk vzrastavo kulminuje v nižšom stupni, vo vyššom stupni čo do množstva i kvality produkcie už ustupuje. Chladná klíma, vlhšie a miestami aj hustejšie pôdy, umožňujú prevahy jede. Jedľa určuje prirodzený ráz spoločenstiev, vytvára trvalý tieň a etážovitú štruktúru porastov. Z ostatných drevín sa len v nepatrnom rozsahu uplatňuje javor horský, brest horský, v nižšom stupni javor mliečny a lipa. Na vápencových a dolomitových lokalitách sa môže uplatniť smrekovec a borovica. Z krov sa v spoločenstvách skupiny vyskytuje najmä baza čierna, baza červená a na niektorých lokalitách aj iné druhy.
Význam: Slt FA je hospodársky veľmi významná, čo do rozlohy i čo do kvality produkcie, ktorá je v niektorých typoch nadpriemerná. Iba niektoré typy, napr. kamenité, oglejené, vápencové, za určitých podmienok (napr. veľký sklon svahu a pod.) radíme k lesom ochranným.