Sorbeto-Piceetum, SP – jarabinová smrečina

7. vs, 1,47%, 1 – 4 ºC, 1100 – 1400 mm, 1050 – 1550 m n.m.

Lesné typy:
7101 Sutinová rašeliníková jarabinová smrečina, myvitidcalvilhomogsphagirg, (O)
7102 Kamenitá brusnicová jarabinová smrečina, vitidmycalvilhomog, (O)
7103 Smlzová jarabinová smrečina, mycalvilhomog, (O)
7104 Balvanovitá jarabinová smrečina, myneahomog, (O)
7105 Jarabinová smrečina na hornej hranici lesa, myneatahomog, (O)
7106 Živná jarabinová smrečina, lsmyohomogmulmed, (O)
7107 Vápencová jarabinová smrečina, calvamyhomog, (O)
7108 Jarabinová smrečina na alúviách, ateneamy, (O)

         Spoločenstvá sú rozšírené vo všetkých vysokých horstvách a tvoria prirodzené pásmo smrečín pod hornou hranicou lesa. Vyskytujú sa na svahoch, hrebeňoch, náhorných plošinách, vrcholoch, preliačených i vypuklých svahoch s rôznymi sklonmi a na rôznych expozíciách. Na chladnejších expozíciách je dolná hranica výskytu skupiny nižšie (900 – 1000 m. n.m.), na teplejších expozíciách vyššie (1100 – 1500 m n.m.). Slt SP nadväzuje na slt Fap. Resp. na jej geografické varianty a na slt Fageto-Abietum (Fa) prechodného radu A/B.

         Horninový podklad: prevažne horniny kryštalinika, menej rozmanité pieskovce a bridlice. Pomiestne substrát tvoria nielen svahoviny z týchto hornín, ale aj morénové sedimenty.

   Pôdy: podzoly typické a kambizeme, na sutinách rankre podzolované a regozeme. Sú trvalo vlhké, miestami až mokré, piesočnatohlinité až hlinité, štrkovité až kamenité (najmä v spodných horizontoch), humózne. Premeny opadu sú spomalené, na povrchu pôdy sa tvorí hrubší nadložný humus, vyskytuje sa aj forma surového humusu. Sú to pôdy horských polôch, ktorých vlastnosti ovplyvňujú vysoké zrážky a nižšia teplota. Inak sú pôdy kypré, priepustné pre vzduch a vodu.

         Faktor, ktorý podmieňuje vytváranie spoločenstiev slt SP, predstavuje extrémne drsná, studená klíma s krátkym vegetačným obdobím. Čím extrémnejšia je klíma (smerom k hrebeňovým polohám), tým nižšie sú stromy, a tým viac sa vplyvom vrcholového fenoménu koruny a kmene stromov deformujú. Okrem spodných, okrajových lokalít sa v skupine neuplatňuje buk a jedľa.

   Dlhé obdobie vegetačného kľudu, vysoká snehová pokrývka a krátke letá spôsobujú nižšiu biologickú aktivitu pôd. Vplyv bohatých zrážok sa prejavuje posunom humusu i pôdnych koloidov do spodných vrstiev pôd, ktoré zostavajú kypré. Kyprosť pôdy a jej schopnosť udržať značné množstvo zrážkovej vody umožňuje geobiocenózam slt SP plniť funkciu dôležitého regulátora odtokových pomerov v horských oblastiach Slovenska.

   Vegetačná charakteristika: v synúzii podrastu, na lokalitách s tvorbou surového až zrašelineného humusu dominujú druhy acidofilné mezofilné druhy ako sú Vaccinium myrtillus, V. vitis-idaea, Luzula luzuloides, Avenella flexuosa, Calamagrostis arundinacea, Melampyrum sylvaticum. Z podhorských a horských druhov sa uplatňujú najmä: Oxalis ocetosella, Calamagrostis villosa, Trientalis europaea a Blechnum spicant. Z papradín sú často zastúpené druhy ako Dryopteris dilatata a Athyrium filix-femina. Oproti slt Fap vst majú výrazne vyššie zastúpenie subalpínske acidofilné druhy: Luzula sylvatica, Homogyne alpina, Soldanella hungarica ssp. Major, Athyrium distentifolium, ale aj subalpínske mezotrofné druhy, napr. Streptopus amplexifolius.

         Ako diferenciály oproti slt Fap vst sa uplatňujú nasledovné machorasty: Lophozia ventricosa, Plagiothecium undulatum, Mylia taylorii, Bazzania trilobata, Barbilophosia spec. Div. Oproti slt Acereto-Piceetum (7. vs. Rad B/C) je diferenciálnym znakom absencia, alebo iba ojedinelý výskyt subalpínskych eutrofných druhov, ktoré v slt AcP dominujú.

   Drevinové zloženie: Porasty si zachovali svoj pôvodný ráz. Smrek ako hlavná drevina má na spodnej hranici ešte dobrý vzrast a tvorí pomerne tvárne porasty, spolu s vtrúsenou jedľou, bukom, resp. javorom horským horšieho vzrastu a s pravidla aj s jarabinou. S pribúdajúcou výškou sa vtrúsené dreviny z porastov vytrácajú a zostáva iba jarabina. Klesá aj výška stromov, zhoršuje sa tvar a kvalita kmeňov, vytvárajú sa viac-menej izolované skupiny až po zem zavetvených stromov s deformovanými korunami. Pri porastovej výške 5 – 7 m, v nadmorskej výške 1500 – 1650 m n. m., prechádzajú spoločenstvá pomerne ostro, v rozpätí asi 30 m nadm. Výšky, do pásma kosodreviny. Jarabina, ktorá tvorí stálu primiešaninu vo väčšine typov slt SP, preniká v zakrpatenej forme, najmä vo vlhkejších typoch geobiocenóz, až do kosodreviny. Významnú primiešaninu, najmä na balvanitých morénach a na skalnatých hrebeňoch tvorí smrekovec, prípadne aj limba, ktoré vzrastom prevyšujú smrek.

   Význam: Spoločenstvá slt SP tvoria pásmo klimaxových smrečín (na súčasnej, viac-menej prirodzenej) a pod hornou, často zníženou hranicou lesa. Ide o ochranné lesy na hornej hranici stromovej vegetácie, s funkciou vodohospodárskou a protilavínovou. Sú významným regulátorom odtokových pomerov a pre nižšie položené hospodárske lesy 6. vs predstavujú dobrú prirodzenú ochranu.

         Súčasná rozloha slt SP nezodpovedá pôvodnej. Od 15. storočia prirodzené smrečiny na hornej hranici lesa, spolu s pásmom kosodreviny, človek na rozsiahlych plochách ničil vypaľovaním, klčovaním a následným pasením dobytka, čo malo za následok vznik veľkých hôľnych pastvín. Na mnohých miestach boli smrečiny odstránené až po zmiešané lesy v 6. vs, ktoré sa postupne, vplyvom drsnej klímy, zmenili na netvárne bučiny tvoriace terajšiu hornú hranicu lesa v nadm. Výške 1000 – 1200 m. Prirodzené smrečiny sa zachovali len na strmých, pre dobytok a ovce ťažko prístupných svahoch. Keď sa s pasením oviec vo vysokých polohách prestalo, sekundárne sa tu, na niektorých plochách bývalých jarabinových smrečín, rozšírila kosodrevina.

        Novšie (ZLATNÍK, 1976 b) boli živnejšie typy geobiocénov priradené pod názvom Sorbi aucupariae Piceeta (SaP) do edaficko-trofického medziradu A/B a radu B. V súčasne používanom typologickom systéme na Slovensku táto jednotka nie je akceptovaná. V rámci pôvodnej slt SP boli na Slovensku rozlíšené dve podskupiny, resp. chorologické varianty, vývojovo a drevinovým zložením odlišné, ktoré odpovedajú ZLATNÍKOM (1976 b) rozlíšeným geografickým variantom slt SaP a to gv. Sorbi aucupariae-piceeta laricis a Sorbi aucupariae-piceeta cembrae, s tým rozdielom, že zostali zaradené v oligotrofnom rade A. Sú to:

Lariceto-Piceetum, LP – smrekovcová smrečina
Cembreto-Piceetum, CP – limbová smrečina