Quercetum, Q. ‑ dúbrava
1. vs, 12 642,14 ha, 0,66 %, 8 ‑ 9,5 oC, 550 ‑ 700 mm, 150 – 400 (500) m n.m.
Lesné typy:
1111 Dúbrava obmedzeného vzrastu
1112 Dúbrava normálneho vzrastu
1113 Dúbrava s bukom
1114 Kostravová dúbrava na pieskoch
1115 Kostravovo‑lipnicová produkčná dúbrava na pieskoch
Z edaficko‑hydrického hľadiska obmedzené spoločenstvá tejto slt sa vyskytujú na plytkých elúviách v nížinách a pahorkatinách. V nížinných polohách a na miernych svahoch predhorí, sa v súčasnosti vyskytujú prevažne vo forme človekom vytvorených geobiocenoidov. V pahorkatinách sú roztrúsené po vypuklých reliéfových tvaroch, výslnných hrebienkoch, južných stráňach a skalných ostrohách. Na výslnných lokalitách často vystupujú až do susedstva 3. vs. Na Slovensku sa prevažne vyskytujú južne od hlavnej rozdeľovacej klimatickej čiary, na lokalitách nachádzajúcich sa pod vplyvom panónskej klímy.
Materské horniny: minerálne chudobné a kyslé, najmä ruly, žuly, liparity, kremence, granulity, odvápnené piesky, väčšinou s vysokým obsahom SiO2.
Pôdy: plytké, piesočnaté až kamenité, v spodinách veľmi priepustné, vysychavé kambizeme dystrické až podzoly typické. V prechodných typoch k slt mokrého edaficko‑hydrického radu geobiocénov (súboru “a”) sa môžu vyskytovať až podzoly glejové. V hrebeňových polohách a na dlhšie odlesnených svahoch sú časté kambizeme psefitické a erózne zvyšky vpredu uvedených pôd. Pôdy sú minerálne chudobné, so stredne až silne kyslou reakciou. Ekologické podmienky sú pre vznik a udržanie lesa málo priaznivé. Vysoké teploty, vysoký výpar, nízka vzdušná vlhkosť, značná priepustnosť piesočnatých a kamenitých pôd, ako aj extrémna insolácia, spôsobujú vysýchanie pôd a miestami aj hromadenie nadložného humusu. Tieto extrémne podmienky umožnili vznik nezmiešaných dúbrav s neúplným zápojom a prevažne s obmedzeným vzrastom. Dreviny náročnejšie na vlhkosť a dreviny s plytkým koreňovým systémom sa popri svetlomilnej borovici vytvárajúcej kolový koreň nemôžu uplatniť.
Niektoré segmenty fytocenóz tejto skupiny možno považovať za degradačné štádiá fytocenóz slt Fagetum quercinum (Fq), resp. Carpineto‑Quercetum (CQ), v ktorých sa v dôsledku nadmerného odlesnenia, pasenia dobytka, ako aj vyhrabávania opadu narušila pôda a sekundárne sa vytvorili spoločenstvá charakteru slt Quercetum.
Vegetačná charakteristika: synúzia podrastu má trávovitý vzhľad, ktorý udáva najmä Festuca ovina. Na plytkých pôdach štrkovitých hrebienkov a výslnných svahoch Carex humilis a ďalšie xerofilné acidofilné a oligotrofné druhy ako sú Hieracium pilosella, Steris viscaria, Jasione montana, Teucrium chamaedrys Calluna vulgaris, a i. Hojné zastúpenie majú teplomilné dubinové acidofilné druhy: Genista pilosa, G. tinctoria, G. germanica, Silene nutans, Tithymalus cyparissias, Chamaecytisus nigricans, Ch. hirsutus, a i.
Ojedinelý výskyt acidofilných mezofytov, ako Avenella flexuosa, Agrostis capillaris, Carex pilulifera, naznačuje prechod k slt Fagetum quercinum (2. vs).
Účasť mezotrofných, mezofilných, trávovitých druhov, ako sú Poa angustifolia, Poa nemoralis a teplomilných dubinových eutrofných druhov (Lathyrus niger, Trifolium alpestre) znamená prechod k radu B, slt Carpineto‑Quercetum.
Diferenciálnym znakom synúzie podrastu slt Q oproti PiQ je chýbanie psamofytov, oproti slt Fq dominancia xerofytov, chýbajú mezofyty ako Luzula luzuloides.
Drevinové zloženie: V pôvodných porastoch dominoval pravdepodobne dub zimný, primiešaná bola borovica, v podraste sa mohla miestami vyskytovať breza, ako aj málo vitálny hrab a buk (buk len na kontaktoch s 2. a 3. vs). Rastové podmienky sú obmedzené, zápoj porastov neúplný. ťažbovou činnosťou vznikali predpoklady pre vytváranie homogénnych borovicových porastov, výmladkových dubín a agátin.
Význam: Spoločenstvá patria do kategórie lesov hospodárskych, s výnimkou prvého lt s druhom Calluna vulgaris (dúbrava obmedzeného vzrastu). Rozlohou i výškou produkcie je slt bezvýznamná. V hospodárskych lesoch sa produkcia môže zvýšiť väčším zastúpením borovice. Z melioračných drevín, ktoré spravidla nedosahujú hlavnú úroveň, sa uplatňuje najmä breza. Prirodzená obnova je nepatrná. Holoruby treba vylúčiť.