Querceto‑Pinetum, QPi ‑ dubová borina
3.a 4. vs, + %, 5,5 ‑ 7 oC, 700 ‑ 850 mm, 450 ‑ 700 m n. m.
Lesné typy:
3104 Chlpaňová dubová borina nst, lndešfcamprotcytnig, (H)
4101 Lišajníková dubová borina vst, cladondešf, (O)
4102 Brusnicová dubová borina vst, vitidmusci, (O)
4103 Čučoriedková dubová borina vst, mydešf, (O)
4104 Chlpaňová dubová borina vst, lndešfgent, (H)
Dubové boriny sa vyskytujú na Slovensku len nepatrne, a to vo východnej časti Slovenského rudohoria, na juh od hlavnej klimatickej rozdeľovacej čiary. Sú súčasťou obmedzeného edaficko‑hydrického radu geobiocénov.
Materské horniny: minerálne málo zásobené až chudobné piesky, hrubozrnné kriedové pieskovce, kremence, kremité zlepence, fylity, žuly, ruly, svory.
Pôdy sú piesočnaté, pritom štrkovité či kamenité, vo vrchných vrstvách preschýnajúce, v spodných niekedy uľahnuté, prevažne veľmi kyslé. Nepriaznivé premeny opadu sa prejavujú hromadením suchého nadložného humusu. Prevažujú podzoly typické, litozeme typické a rankre podzolové.
Nepriaznivé pôdne vlastnosti sa odrážajú v slabom vzraste drevín i v zložení synúzie podrastu, v ktorej sa s ohľadom na slabšiu trofnosť, presýchavosť, štrkovitosť a plytkosť pôdy uplatňujú na živiny a vodu málo náročné druhy rastlín. Lesné porasty sú prevažne netvárne, medzernaté a tvorí ich borovica s primiešaným bukom a dubom. Prevažne ide o extrémne stanovištia, kde nedostatok živín zabraňuje buku dostať sa do hlavnej úrovne. V porastoch dominuje borovica.
Spoločenstvá slt Querceto‑Pinetum rozdeľujeme na nižší a vyšší, t.j. 3. a 4. vs (HANČINSKÝ, 1990). Novovytvorená jednotka, lt 3104, chlpaňová dubová borina nst sa nachádza v oblasti LHC Spišská Teplica, Levoča, Rudňany, prevažne na J expozíciach, v nadmorských výškach okolo 450 m, na vypuklých reliéfnych tvaroch so sklonom 30‑40 %.
Vegetačná charakteristika: Extrémne podmienky prostredia, nedostatok vlhkosti a minerálnych živín, sa odrážajú v zložení synúzie podrastu. Dominujú acidofilné druhy, xerofilné i mezofilné, na veľmi suchých skalných hrebienkoch najmä machorasty a lišajníky, ako sú Dicranum scoparium, Pleurozium schreberi, Hylocomium splendens, Cladonia rangiformis, C. arbuscula, Leucobryum glaucum, Cetraria islandica. V medzernatých porastoch dominuje hemiheliofyt Calluna vulgaris, za spoluúčasti druhov Jasione montana, Antennaria dioica, Sieglingia decumbens a i.
V relatívne priaznivejších podmienkach sa uplatňujú acidofilné mezofyty, ako sú Luzula luzuloides, Vaccinium vitis‑idaea, V. myrtillus, Avenella flexuosa, Calamagrostis arundinacea. Prechodné zamokrenie a vyschýnanie plytkých pôd indikujú druhy Pteridium aquilinum a Molinia arundinacea.
Charakteristický je výskyt teplomilných dubinových acidofilných druhov, ako sú Genista tinctoria, G. germanica, Scorzonera humilis, Chamaecytisus hirsutus.
Diferenciálnymi drumi slt QPi nst oproti slt QPi vst sú: Steris viscaria , Silene vulgaris a Campanula rotundifolia. Oproti ostatným slt radu A, na ktoré slt QPi nadväzuje, existujú diferencie v špecifickej povahe pôdneho prostredia, v drevinovom zložení, ako aj vo zvýšenej účasti xerofytov a absencii, alebo malom zastúpení mezofilných druhov.
Drevinové zloženie: Zatiaľ čo v lišajníkových typoch sa vyskytuje len roztrúsene zakrpatená breza a borovica, v brusnicovom type, v ktorom prevládajú machorasty nad lišajníkmi, sú už porasty brezy a borovice súvislejšie, s vtrúseným bukom a dubom. Krovinová etáž chýba. V pôvodných porastoch pravdepodobne dominovala borovica, kým breza, dub a vo vyšších polohách buk, boli primiešané.
Nevhodným hospodárením, najmä na plochách opakovaných borovicových monokultúr, alebo v dôsledku holorubov, hrabania opadu, došlo k výraznému zhoršeniu pôdnych vlastností. Na týchto stanovištiach sú dnes málo prirastavé zakrpatené porasty lesných drevín.
Význam: Väčšina lesných typov slt QPi má ochranný charakter (funkcia pôdoochranná), iba typy s účasťou druhu Luzula luzuloides (chlpaňové), patria k lesom hospodárskym. Z hľadiska kvality a výšky produkcie sú bezvýznamné.