Fagetum quercinum, Fq ‑ kyslá dubová bučina

2. ‑ 3. vs, ha, 0 %, 6,5 – 9 ^oC, 600 ‑ 900 mm, 250 ‑ 700 m n.m.

Lesné typy:
2101 Machová kyslá dubová bučina nst, dešfmygenpilmusci, (O)
2102 Metlicovo‑čučoriedková kyslá dubová bučina nst, lndešfmygenpil, (O/H)
2103 Chlpaňová kyslá dubová bučina nst, lnhiersilvgentinct, (H/O)
3101 Machová kyslá dubová bučina vst., dešfmyhiersabmusci, (O)
3102 Metlicovo‑čučoriedková kyslá dubová bučina vst, lndešfmyhiersab, (O/H)
3103 Chlpaňová kyslá dubová bučina vst, lnhiersilvhiersab, (H/O)

     Spoločenstvá sú rozšírené v nižších a stredných polohách na väčšine územia štátu. Na súvislých plochách sa vyskytujú v rozpätí 400‑600 m n.m. Prevládajú výslnné, mierne i strmé svahy, čelá hrebeňov, J, JZ a JV expozície, v najvyšších polohách výskytu výlučne J expozície. Vzhľadom na značné výškové rozpätie, resp. rôznu vlhkosť pôd, zasahujú geobiocenózy slt Fq do 2. a 3. vs, preto ju delíme na Fagetum quercinum nižší stupeň a Fagetum quercinum vyšší stupeň.       

  Materské horniny: rozličné minerálne málo zásobené až minerálne veľmi chudobné horniny, najmä kremence, hrubozrnné pieskovce, liparity, kremité porfýry, prekremenené ruly i fylity, s pomiestnou malou prímesou sprašovej hliny.

         Pôdy: kambizeme dystrické, podzoly typické. Rozklad opadu je menej priaznivý, zvyčajne má formu pomalej mineralizácie, alebo je značne spomalený, pričom sa hromadí nadložný humus. Na relatívne živnejších podložiach podmieňuje vznik skupiny plytkosť a preschýnavosť pôd. Ekologické podmienky sú podobné ako pri slt Q až na to, že pôdy sú podstatne vlhkejšie.

         Vegetačná charakteristika: Relatívne priaznivejšie podmienky prostredia, najmä vlhkostné, sa odrážajú aj v zložení fytocenóz. Dominantné sú najmä druhy mezofilné, vzhľadom na povahu pôdneho prostredia acidofilné ako sú Luzula luzuloides, Carex pilulifera, Calamagrostis arundinacea (strmé podhrebeňové svahy), Avenella flexuosa a Vaccinium myrtillus, v prechodných typoch k radu B aj Poa nemoralis a Mycelis muralis. V letnom aspekte sú vo fytocenózach nápadné druhy rodu Hieracium (H. sabaudum, H. murorum, H. pilosella a i.). Na vysýchavých pôdach južných expozícií sa uplatňujú aj xerofytné druhy, najmä Galium schultesii, Steris viscaria, Antennaria dioica a i.

         Charakteristické, v slt Fq nst hojné, je zastúpenie týchto teplomilných dubinových acidofilných druhov: Genista pilosa, Genista tinctoria, Genista germanica, Silene nutans, Tithymalus cyparissias a i, ktoré vo vyššom stupni “ustupujú”, resp. sú zastúpené len nepatrne.

         V najextrénejších typoch, napr. na kremencoch, majú vysoké zastúpenie acidofilné machorasty (Leucobryum glaucum, Dicranum undulatum) a lišajníky (Cetraria islandica), z bylinných druhov Calluna vulgaris, menej Vaccinium myrtillus a Avenella flexuosa. Sú to nevzrastavé spoločenstvá, pôvodne mapované ako podskupina Fagetum quercinum degener (edaficko‑hydricky obmedzená), dnes lesné typy 2101 a 3101.

         Diferenciácia slt Fq nst od slt Fq vst je založená na už spomínanom rozdielnom zastúpení teplomilných dubinových druhov a na zastúpení duba a buka v prirodzených porastoch. Od slt Quercetum a Pineto‑Quercetum sa odlišujú dominanciou mezofytov, najmä Luzula luzuloides. Ekologická vyhranenosť slt Fq sa smerom od J k S, ako aj v smere vertikálnom, zmenšuje. Na okraji výskytu jedle prechádzajú fytocenózy slt Fq, vst do spoločenstiev slt Fagetum quercino‑abietinum (Fqa), od ktorej sa odlišujú neprítomnosťou podhorských druhov ‑ Prenanthes purpurea, Polygonatum verticillatum, ako aj prítomnosťou teplomilných dubinových prvkov.

         Drevinové zloženie: Vyššie zrážky, nižšie teploty a hlbšie pôdy, umožňujú primiešanie, až prevahu buka v porastoch. Pôvodné spoločenstvá slt Fq teda tvorili zmiešané porasty buka a duba. Diferenciáciu medzi slt Fq nst a slt Fq vst určuje pomer prirodzeného zastúpenia duba a buka. V nižšom stupni prevláda dub, vo vyššom buk. Na rozdiel od slt Q sa okrem duba, buka a borovice v prirodzenom zložení uplatňuje vo väčšej miere hrab, osika i lipa. V hospodárskych pňovinách prevládol dub, miestami hrab a agát. Niektoré plochy zaujala borovica, ktorá je tu schopná prirodzene sa obnovovať.

         Pôvodné porasty tvorili dub a buk strednej až horšej kvality. Ich pomer zodpovedal príslušnosti spoločenstva k vs. Vo vyššom stupni to boli bučiny s primiešaným dubom zimným, v nižšom vegetačnom stupni prevládali dúbravy s malým zastúpením buka a borovice. Z ostatných drevín sa v porastoch vyskytoval hrab a breza.

         Porasty slt Fq sú na mnohých miestach premenené na rozsiahle plochy výmladkových pňovín duba a buka s hrabom, často netvárnych. V dôsledku nepriaznivých zásahov človeka (zmena drevinového zloženia, pasenie, hrabanie opadu) sa niektoré fytocenózy živného radu B degradovali a dnes majú charakter slt Fq. Z toho istého dôvodu sú aj niektoré segmenty fytocenóz slt Fq v súčasnosti v pokročilom stupni degradácie a majú charakter slt Quercetum.

         Význam: Fytocenózy na plytkých, minerálne veľmi chudobných pôdach, s obmedzeným vzrastom a často s neúplným zápojom, s dominanciou machorastov, radíme k lesom ochranným (s funkciou pôdoochrannou), zvyšné lesné typy sú hospodárske alebo ochranné, v závislosti od sklonu svahu, povrchovej kamenitosti a pod.

         V segmentoch fytocenóz nepriaznivo ovplyvnených hospodárskymi zásahmi treba zabrániť prílišnému preschýnaniu pôdy a obmedziť výpar. Treba vylúčiť holorubný spôsob ťažby a pomocou melioračných drevín udržiavať stále zatienenie pôdy. Ich opad zároveň priaznivo ovplyvní humifikáciu a vlhkostné pomery v pôde. Nositeľmi kvality produkcie sú v slt Fq nst dub a borovica, v slt Fq vst buk, príp. borovica.