Mughetum acidofilum, M – kosodrevina
8. vs, 0,87%, 0 – 2ºC, nad 1400 mm, 1550 – 1900 m n.m.
Lesné typy:
8101 Kyslá kosodrevina, (O)
8102 Smreková kosodrevina, (O)
8103 Limbová kosodrevina, (O)
8104 Kosodrevina na rašeline, (O)
8105 Kosodrevina na tanglovej rendzine, (O)
Kosodrevina tvorí pásmo nad súčasnou hranicou lesa vytvorenou stupňom prirodzených smrečín. Spoločenstvá kosodreviny tvoria spolu so sekundárnymi hôľnymi spoločenstvami tzv. subalpínsky stupeň s prirodzeným výskytom v pásme 1500 – 1900 m n.m. Prirodzený výskyt kosodreviny v nižších polohách (cca nad 1100 m) sa viaže len na mrazové inverzie v blokových sutinách lokálnych ľadovcových morén a chladné, dlho zasnežené terénne polohy. Spoločenstvá zaberajú strmé i mierne svahy, svahové terasy, ostré i ploché hrebene, často aj bralnaté reliéfy a sutiny, s rôznymi sklonmi a na rôznych expozíciách. Prirodzený výskyt kosodreviny v stupni smrečín viedol k vytvoreniu podskupín Piceeto-Mughetum (Nízke Tatry) a Cembreto-Mughetum (oblasť centrálnych Karpát).
Horninový podklad: prevažne kyslé a minerálne chodobné horniny kryštalinika, v menšej miere aj flyšové horniny (Babia hora).
Pôdy: sú výrazne ovplyvnené drsnou, humídnou vysokohorskou klímou. Prevládajú typické podzoly, v prechodných typoch k hemioligotrofnému medziradu A/B kambizeme dystrické, kyslé, na bohatších horninách a južných expozíciách podzoly kambizemné a v extrémnych podmienkach balvanitých a blokových sutín rankre typické. V podmáčaných typoch inklinujúcich k zamokrenému edaficko-hydrickému radu geobiocénov sa vyskytujú rašelinné podzoly organozemné, organozeme a gleje. Zvyčajne sú to pôdy plytké, kamenité, často i sutinové, alebo balvanité (na morénach a pod bralami). Rozklad opadu je pomalý, na povrchu sa vytvára hrubá vrstva kyslého nadložného humusu až rašeliny.
Vegetačná charakteristika: V synúzii podrastu nie sú podstatnejšie rozdiely medzi slt M s predchádzajúcimi skupinami SP, LP a CP. Hlavné dominanty, t.j. acidofilné mezofilné druhy, podhorské a subalpínske acidofilné (ojedinele i eutrofné) sú rovnaké ako v slt Fap vst.
V sekundárnych spoločenstvách kosodreviny (na plochách patriacich pôvodne slt SP, LP) dominuje Calamagrostis arundinacea. Na balvanitých a vlhkých pôdach a morénach je typická prítomnosť druhov Athyrium distentifolium a Dryopteris dilatata, v relatívne suchších typoch Vaccinium vitis-idaea a Cetraria islandica. Na lokalitách s hrubšou vrstvou surového, rašelinejúceho humusu alebo na organozemmiach dominujú niektoré druhy humikolné, najmä Vaccinium uliginosum, Empetrum hermaphroditum a rašeliníky (Sphagnum sp.). Lesný typ 8104 (kosodrevina na rašeline) predstavuje prechod ku geobiocenózam edaficko-hydrického radu, resp. súboru „a“.
Vo všetkých typoch (najmä vnútri kosodreviny), je hojná účasť machorastov (Polytrichum commune, Rhytidiadelphus triquetrus, Dicranum scoparium, Pleurozium schreberi, Polytrichum formosum, P. juniperinum, Hylocomium splendens).
Z alpínskych druhov sa na hornej hranici rozšírenia spoločenstiev uplatňuje Soldanella hungarica ssp. hungarica.
Drevinové zloženie: Krátke vegetačné obdobie a extrémne účinky klímy neumožňujú existenciu stromovitých drevín. Predpokladá sa, že určitá časť spoločenstiev vznikla druhotne v dôsledku prenikania kosodreviny do valašníctvom preriedených a následným pôsobením vetra a hmyzu poškodených až likvidovaných porastov smreka. Na týchto lokalitách sa okrem kosodreviny vyskytuje aj zakrpatený smrek, jarabina a vŕba sliezska. Vo variante Cembreto-Mughetum aj limba a ojedinele smrekovec. K sekundárnemu rozšíreniu kosodreviny prispela okrem priaznivejších podmienok pre jej prirodzené zmladenie v nižších polohách (na odlesnených plochách) predovšetkým jej výsadba v pásme bývalých prirodzených smrečín.
Význam: Spoločenstvá radíme do kategórie ochranných lesov nad hornou hranicou stromovej vegetácie, s prvoradou funkciou protilavínovou a vodohospodárskou.