Fagetum abietino‑piceosum, Fap ‑ smreková jedľobučina
5. – 6. vs, 2,80 %, 3 ‑ 6 oC, 900 ‑ 1200 mm, 600 ‑ 1300 m n.m.
Lesné typy:
5101 Brusnicová jedľová bučina so smrekom nst
5102 Sutinová jedľová bučina so smrekom nst
5103 Balvanovitá jedľová bučina so smrekom nst
5104 Kamenitá trávovitá jedľová bučina so smrekom nst
5105 Čučoriedková jedľová bučina so smrekom nst
6101 Brusnicová jedľová bučina so smrekom vst
6102 Sutinová jedľová bučina so smrekom vst
6103 Balvanovitá čučoriedková jedľová bučina so smrekom vst
6104 Balvanovitá kysličková jedľová bučina so smrekom vst
6105 Kamenito-trávovitá jedľová bučina so smrekom vst
6106 Presvetlená jedľová bučina so smrekom vst
6107 Čučoriedková jedľová bučina so smrekom vst
6108 Nízka jedľová bučina so smrekom obmedzeného vzrastu
6109 Podmáčaná jedľová bučina so smrekom vst
Skupina Fap sa vyskytuje v horských polohách na celom území štátu. Jej výskyt je podmienený oligotrofnými pôdami, chladným podnebím, vyššími zrážkami s nižšími priemernými teplotami. Menšie plochy skupiny sa nachádzajú aj v nižších, ale chladnejších a vlhkých polohách, ako doklad teplotnej inverzie podmienenej lokálnou klímou a edafickými pomerami. Tieto lokality sa od smrekových jedľobučín v normálnej vegetačnej stupňovitosti odlišujú oveľa väčšou porastovou výškou a teda i väčšou objemovou produkciou.
Spoločenstvá skupiny Fap sa nachádzajú na balvanitých svahoch, čelách skalnatých hrebeňov, na údolných terasách a p., v nižších polohách prevažne na chladných, vo vyšších polohách na všetkých expozíciách.
Časť spoločenstiev s drevinami zakrpateného vzrastu (lt 6108), na hrebeňoch najvyšších polôh, sa označuje názvom Fagetum abietino‑piceosum humile ‑ nízka jedľová bučina so smrekom obmedzeného vzrastu.
Horninové podložie: kyslejšie a minerálne chudobnejšie vyvreté, usadené a premenené horniny ‑ žula, rula, kremence, fylity, svory, bridlice, premenené pieskovce ap.
Pôdy: spravidla regozeme, rankre, podzoly typické a kambizemné, kambizeme psefitické, pseudogleje typické a stagnoglejové. Pôdy na svahoch sú väčšinou silne štrkovité až kamenité, miestami ide len o spevnené sutiny s menším, alebo väčším obsahom zeminy. Nepriaznivé podmienky pre premenu organických látok zapríčiňujú hromadenie nadložného humusu. Horské pôdy sa vyznačujú priaznivou celoročnou vlhkosťou, dobrou pórovitosťou a priepustnosťou pre vzduch i vodu. Klíma je drsná ‑ humídna a perhumídna. Spolu s nepriaznivým pôdnym prostredím ovplyvňuje floristické zloženie spoločenstiev, ktoré sú na druhy chudobné.
Vegetačná charakteristika: Dominujú mezofilné acidofilné druhy, ako sú Vaccinium myrtillus (v smrekových typoch), Luzula luzuloides, Avenella flexuosa, Calamagrostis arundinacea, Melampyrum sylvaticum, Carex pilulifera, Lycopodium annotinum.
Charakteristická je gradácia podhorských druhov, ako indikátorov trvalej pôdnej a vzdušnej vlhkosti. Sú to najmä druhy ako Oxalis acetosella, Calamagrostis villosa (jej zastúpenie smerom k hornej hranici rozšírenia slt Fap stúpa), Prenanthes purpurea, Maianthemum bifolium, Gentiana asclepiadea, Poa chaixii, Trientalis europaea, Blechnum spicant (Kysuce). V lesných typoch bylinného vzhľadu sa okrem druhu Oxalis acetosella uplatňujú papradiny, najmä Dryopteris filix‑mas, D. dilatata a Athyrium filix‑femina.
Diferenciálnymi druhmi 6. vs oproti 5. vs (Fap nst a Fap vst) sú horské, subalpínske najmä acidofilné druhy, ako sú Luzula sylvatica, Homogyne alpina, Soldanela hungarica, ojedinele aj eutrofné, napr. Veratrum lobelianum. Vo zvýšenej miere sa uplatňujú takmer vo všetkých typoch acidofilné machorasty, mezo- až hygrofilné.
Diferenciácia oproti slt Fqa spočíva v gradácií podhorských druhov. V slt Sorbeto-Piceetum je znížená vzrastavosť smreka a subalpínske druhy dominujú.
Drevinové zloženia: V nižšom stupni sa v pôvodných porastoch uplatňoval buk, smrek a jedľa. Vo vyššom stupni prevládal smrek nad bukom, ktorý tu už rastom zaostáva. S pribúdajúcim vekom porastov sa prevaha smreka v typoch slt Fap výrazne stupňuje. Možnosti prirodzenej obnovy jedle a najmä smreka sú v niektorých typoch veľmi priaznivé. Na značnej rozlohe skupiny sú dnes smrekové monokultúry. Na spevnenie porastov možno okrem jedle vo vhodných typoch použiť smrekovec, v nižšom stupni borovicu. Melioračnú funkciu spĺňa buk, javor horský, brest horský a jarabina.
Význam: Spoločenstvá majú tak hospodársky , ako aj ochranný, najmä pôdoochranný význam. Medzi ochranné patria geobiocenózy na sutinových pôdach, brusnicové typy (v 5. i 6. vs) a lt 6108, nízka jedľová bučina so smrekom obmedzeného vzrastu. Typy na balvanovitých pôdach môžu byť hospodárske, alebo ochranné. Typy na hlbších, aj keď minerálne chudobných pôdach dosahujú vzhľadom na dostatočnú a trvalú pôdnu vlhkosť dobrý vzrast a vysokú produkciu, najmä smreka.
Skupina lesných typov Fap predstavuje základnú skupinu v rade A v 5. a 6. vst, v rámci ktorej bolo potrebné vylíšiť geografické varianty (gv) na základe prirodzeného rozšírenia buka, jedle a borovice. Pre rozdielne rozšírenie uvedených drevín v rámci skupiny je rozhodujúci vplyv kontinentálnej klímy a “dažďového tieňa” Západných a Vysokých Tatier (7a, 7b), ako aj prirodzený výskyt nezmiešaných bučín najmä vo východnej oblasti Slovenska ( 7c ):
7a Pineto‑Piceetum, PiP ‑ borovicová smrečina
7b Piceetum abietinum, Pa ‑ jedľová smrečina
7c Fagetum acidofilum, Facid ‑ kyslá bučina
(Spoločenstvá geografických variantov sa pri všeobecnom stanovištnom prieskume mapovali v rámci slt Fap).