EDAFICKO-TROFICKÝ RAD A – oligotrofný
Spoločenstvá radu A sa viažu na pôdy minerálne chudobné (oligotrofné), spravidla silne kyslé – pH < 3,9, so spomalenou humifikáciou opadu. Pôdy, (prevažne podzoly) vznikli z minerálne chudobných, kyslejších hornín. Zaberá cca 10% rozlohy lesov SR.
Pre spoločenstvá je charakteristická prevaha acidofilných a oligotrofných druhov, ktoré znášajú hromadenie nadložného, surového humusu. Fytocenózy sú na druhy chudobné. Prakticky neexistujú druhy prísne viazané len na rad A, avšak niektoré rastliny v ňom majú ťažisko svojho rozšírenia. Môžu sa vyskytovať i mimo radu A, najmä v medzirade A/B. Vo vyšších vegetačných stupňoch, kde sa vplyvom vlhkejšej a chladnejšej klímy hromadí nadložný humus aj na pôdach minerálne lepšie zásobených (vrátane karbonátových), sú oligotrofné druhy súčasťou základných geobiocenóz spravidla medziradu A/B, alebo sa nachádzajú v zmenených spoločenstvách radu B, v niektorých spoločenstvách radu D a vrcholových spoločenstvách medziradu B/C.
Pre spoločenstvá radu A v 1. vs sú charakteristické acidofilné, oligotrofné a xerofilné druhy, i psamofyty, ako sú C. supina, C. stenophylla, C. hirta, C. ericetorum, Corynephorus canescens, Festuca vaginata, Festuca ovina, Koeleria glauca, Thymus angustifolius, Jasione montana, Antennaria dioica, Dianthus serotinus, a i. Charakteristická je účasť teplomilných dubinových acidofilných druhov.
Od 2. vs sa začínajú uplatňovať mezofilné druhy, oproti 1.vs diferenciálne, ako sú Luzula luzuloides, Deschampsia flexuosa, Calluna vulgaris, Vaccinium myrtillus, Calamagrostis arundinacea, ktoré v tomto rade často ako dominantne vystupujú až do 8.vs. Pre 2 vs je typická prítomnosť teplomilných dubinových acidofilných druhov, medzi ktoré patrí napr. Genista pilosa, G. germanica, G. tinctoria, Lembotropis nigricans, Tithymalus cyparissias, Silene nutans. Tieto druhy však nedosahujú dominantné zastúpenie, sú charakteristické svojou prítomnosťou, nie dominanciou; v 3. vs už ustupujú, kým druh Maianthemum bifolium začína ojedinele nastupovať.
Vo fytocenózach 4. vs sa teplomilné dubinové a podhorské druhy vyskytujú spoločne, ale obidvoje môžu i chýbať. Ako dominanty sa uplatňujú spomínané acidofilné mezofyty.
Pre 5. vs je charakteristická neprítomnosť teplomilných dubinových druhov a gradácia podhorských druhov: Prenanthes purpurea, Gentiana asclepiadea, Polygonatum verticillatum, Oxalis acetosella, ako aj horských druhov Calamagrostis villosa a Poa chaixii. Uvedené druhy vystupujú v rade A až do 7.a 8.vs.
Pre 6. vs je charakteristická účasť subalpínskych acidofilných druhov: Homogyne alpina, Athyrium distentifolium, Luzula sylvatica, Soldanella hungarica ssp. major, Lycopodium annotinum, Ranunculus platanifolius a i.
Diferenciácia medzi 6. a 7. vs je založená na odlišných rastových podmienkach smreka, ktoré sa prejavujú charakteristicky zníženým vzrastom, hlúčikovitým zápojom a značným zavetvením (často až po zem) jeho horských ekotypov a primárnou neúčasťou buka v hlavnej úrovni porastov 7 vs. V synúzii podrastu stúpa pokryvnosť subalpínskych acidofilných druhov, ktoré v miestach s uvoľneným zápojom až dominujú, často napr. Luzula sylvatica.
Pre 8. vs je typické 100 % zastúpenie kosodreviny. Okrem už uvedených druhov sú tu vo väčšom rozsahu zastúpené druhy humikolné, napr. druhy rodu Sphagnum, Vaccinium uliginosum, Empetrum hermaphroditum a i.
Prevažná časť spoločenstiev radu A (od 1. po 8.vs) je charakteristická vysokou pokryvnosťou acidofilných machorastov a lišajníkov, ako sú Dicranum scoparium, Pleurozium schreberi, Hylocomium splendens, Hypnum cupressiforme, Cetraria islandica, Leucobryum glaucum, tiež druhov rodu Cladonia, Polytrichum a i.