Piceetum abietinum, Pa – jedľová smrečina

5. – 6. vs, 0,36%, 3 – 5 ºC, 1000 – 1200 mm, 800 – 1300 m n.m.

Lesné typy
5121 Brusnicová smrečina s jedľou nst, vitiddešfmymusci, (O)
5122 Sutinová smrečina s jedľou nst, myvitiddešfsphagirg, (O)
5123 Kamenitá smrečina s jedľou nst, dešfmyophegoptnea, (O)
5124 Čučoriedková smrečina s jedľou nst, Indešfmyo, (H)
5126 Podzolovaná smrečina s jedľou nst, omajmy, (H)
5127 Glejová smrečina s jedľou nst, dešfmyvitidsphagirgdešcesp, (H)
6121 Sutinová rašeliníková smrečina s jedľou vst, dešfmyhomogsphagirg, (O)
6122 Brusnicová smrečina s jedľou vst, dešfmyvitidhomog, (O)
6123 Kamenitá smrečina s jedľou vst, Incalarcalvilmyhomog, (H/O)
6124 Čučoriedková smrečina s jedľou vst, Indešfmyhomog, (H)
6125 Živná podmáčaná smrečina s jedľou vst, Incalaromajmyhomog, (H)    

     Spoločenstvá slt Pa tvoria geografický variant slt Fap v 5. a 6. vs, v kontinentálnej, bezbukovej časti územia centrálnych Karpát (stredná a západná časť Vysokých Tatier, Liptovská kotlina, Demänovská dolina). Na menších lokalitách sa nachádzajú v horstvách na sever od klimatickej čiary alebo tam, kde sa pre extrémne klimatické podmienky, príp. neskorý ústup lokálnych ľadovcov v postglaciálnom období nemohol (nestihol) uplatniť buk. Vyskytujú sa na rôznych expozíciách, na preliačených i vypuklých sutinových svahoch a hrebienkoch, na fluvioglaciálnych terasách a plošinách.

         Materské horniny: kremence, ruly, žuly, flyšové horniny a tatranský fluvioglaciál.

Pôdy: prevládajú podzoly kambizemné a kambizeme dystrické, na niektorých lokalitách sa vyskytujú aj kambizeme pseudoglejové. Pôdy sú prevažne hlinitopiesočnaté až hlinité, vo vrchných vrstvách slabo štrkovité až kamenité, dospodu kamenité a čerstvo vlhké.

Vegetačná charakteristika: Spoločenstvá tohto gv sa podobajú základnej slt Fap. Rozdiel je iba v tom, že v pôvodných porastoch sa nevyskytoval buk. Oproti slt PiP je prostredie slt Pa živšie, na druhy bohatšie. Živnejšie typy tvoria prechod k spoločenstvám smrekových jedlín (slt Pa, ktoré sú geografickým variantom slt FA v prechodnom rade A/B.

Tak ako vo fytocenózach slt Fap, aj v jej gv – slt Pa, sa uplatňujú acidofilné mezofilné druhy, s vyšším zastúpením bylín, najmä trávovitého vzhľadu. Dominantne sa uplatňujú druhy ako Luzula luzuloiddes, Avenella flexuosa, Calamagrostis arundinacea, Luzula pilosa ale aj Huperzia selago. Charakteristické je zastúpenie podhorských a subalpínskych druhov. Na extrémnych lokalitách, s tenkou vrstvou rašelinného humusu, sa vyskytuje (aj dominantne) druh Sphagnum girgensohnii, naznačujúci prechod do mokrého edaficko-hydrického radu geobiocénov (súboru a).

Drevinové zloženie: V pôvodných porastoch prevládal smrek nad jedľou, chýbal buk, vtrúsene sa mohla vyskytovať borovica a smrek. Zo súčasných porastov miestami ustúpila jedľa.

Význam: Typy kamenité, sutinové a brusnicové patria k lesom ochranným, zvyšné k lesom hospodárskym.