Fagetum quercino‑abietinum, Fqa ‑ jedľová bučina s dubom

vs, 0,76 %, 5 – 7 ^oC, 700 ‑ 900 mm, 400 ‑ 700 m n. m.

Lesné typy:
4111 Extrémna jedľová bučina s dubom, leucobrmusci carpilul, (O)
4112 Metlicová jedľová bučina s dubom, lndešfmygentinctcarpil, (H/O)
4113 Čučoriedková jedľová bučina s dubom, lnmycarpilul, (H)
4114 Chlpaňová jedľová bučina s dubom, lnhiermurcarpilul, (H)

      V geobiocenózach slt Fqa sa nachádza horná hranica rozšírenia duba a spodná hranica prirodzeného výskytu jedle. Tvoria plynulý prechod medzi slt Fq (3. vs) a slt Fagetum abietino‑piceosum nst (Fap nst, 5. vs). Slt Fqa sa vyskytuje v pahorkatinách i vo vyšších horstvách na rôzne sklonených a orientovaných svahoch, ako aj na svahových plošinách.

         Horninové podložie: prevažne ide o minerálne chudobnejšie hrubozrnné pieskovce, kremence, svory, kremité piesky, prekremenené ruly, žuly, ale aj o flyšové pieskovce a bridlice, fylity, liparity, často s prekryvom alebo s prímesou sprašových, alebo svahových hlín.

         Pôdy: prevažujú kambizeme dystrické, výnimočne pseudoglejové, podzoly typické, menej časté sú luvizeme. Pôdy sú spravidla stredne hlboké až hlboké, zväčša priepustné, vo vrchných horizontoch preschýnajúce, v spodných čerstvo vlhké. Prímes svahových hlín zhoršuje priepustnosť pôdy pre zrážkovú vodu, ktorá na plochých terénoch okrem ilimerizácie zapríčiňuje aj občasné zamokrenie (prechod k zamokreným radom). Premeny opadu sú zväčša spomalené.

         Vegetačná charakteristika: V synúzii podrastu prevládajú trávovité druhy, no často s malou pokryvnosťou, takže niektoré typy tvoria obdobu slt Fagetum pauper (rad B ), s tým rozdielom, že sa v nich nevyskytujú bučinové druhy ako Galium odoratum, Dentaria bulbifera a i. Novšie (Zlatník, 1976 b) boli preradené do hemioligotrofného medziradu (A/B) geobiocénov, t.j. do kyslejších typov slt Fagetum pauper.

         Dominujú acidofilné mezofilné druhy, najmä Luzula luzuloides, Avenella flexuosa, Calamagrostis arundinacea, Agrostis capillaris, Vaccinium myrtillus, Carex pilulifera, C. digitata, v oglejených typoch Luzula pilosa.

         Charakteristickým a diferenciálnym znakom spoločenstiev slt Fqa (ako dôsledok spoločného výskytu jedle a duba zimného) je spoluúčasť teplomilných dubinových a podhorských druhov, alebo obidve ekologické skupiny chýbajú. (Pozn.: termínom “podhorské druhy” označujeme v lesníckej typológii diferenciály 5.vs, s ojedinelým, možným výskytom vo 4.vs). Z podhorských druhov sa tu najčastejšie vyskytujú Prenanthes purpurea a Maianthemum bifolium, z dubinových napr. Melampyrum pratense a Genista tinctoria. Častý je výskyt druhov Hieracium murorum a H. lachenalii. Papradiny (Dryopteris filix‑mas, D. dilatata, D. carthusiana) prevládajú na balvanitých lokalitách a v úžľabinách. V presvetlených porastoch nastupujú druhy ako Senecio fuchsii, Athyrium filix‑femina, v dôsledku zvýšenej nitrifikácie.

         Hojný je výskyt acidofilných machorastov, najmä druhov Dicranum scoparium, Hylocomium splendens, Polytrichum formosum, Hypnum cupressiforme. V najextrémnejších typoch sa vyskytuje aj xerofilný druh Leucobryum glaucum.

         Diferenciálnym znakom synúzie podrastu slt Fqa oproti slt Fq a Fap je spoluzastúpenie teplomilných dubinových a podhorských, alebo absencia obidvoch ekologických skupín druhov.

         Drevinové zloženie: V pôvodných porastoch prevládal buk, primiešaný bol dub zimný a jedľa. V súčasnosti prevažujú veľmi labilné smrekové monokultúry, ktoré sú často postihované vetrovými kalamitami už zväčša v strednom veku. Preto je potrebné vychovávať porasty odolné, s potrebným zastúpením buka. V nižších polohách možno primiešať borovicu a dub zimný, ktorých zastúpenie zvyšuje stabilitu porastov.

         Význam: S výnimkou prvého lt (4111) s dominanciou machorastov, majú slt Fqa hospodársky charakter.