Fagetum acidofilum, Facid – kyslá bučina
5. – 6. vs, 0,06%, 1000 – 1200 mm, 800 – 1500 m n.m.
Lesné typy:
5131 Trávovitá kyslá bučina na pieskovcoch nst, Incalarpolver, (H)
5132 Trávovitá kyslá bučina na vyvrelinách nst, Incalardoronpren, (H)
6131 Trávovitá kyslá bučina vst, Incalaris, (H)
6132 Čučoriedková kyslá bučina vst, omymulged, (H)
V niktorých oblastiach Slovenska (Užská hornatina, Sninský kameň, Vtáčnik), na území prirodzeného rozšírenia buka, bez autochtónnej účasti smreka a jedle, vznikli spoločenstvá s acidofilnou vegetáciou, ktorá sa môže považovať za gv slt Fap v 5. a 6. vs. Prevládajú severné a východné expozície, vypuklé, často balvanité strmé svahy a hrebienky, ako aj sutinové svahy.
Horninový podklad: chudobnejšie flyšové pieskovce, bridlice a metamorfované horniny.
Pôdy: prevažujú kambizeme dystrické, prevažne stredne hlboké, piesočnatohlinité a hlinité, štrkovité až kamenité. Pri spomalenom rozklade opadu sa tvorí moder. Vlhkosť pôd je pomerne priaznivá, takže ich vrchné vrstvy presychajú len lokálne, v letnom období.
Vegetačná charakteristika: Presnosť druhov v synúzii podrastu je malá, hoci dosahujú vysokú pokryvnosť. Dominantne sa uplatňujú mezofilné hemioligotrofné druhy, najmä Calamagrostis arundinacea, Luzula luzuloides, hojný a stály je výskyt acidofilných druhov ako Vaccinium mirtillus a Huperzia selago a machorastov.Na východnom Slovensku dominuje vo fytocenózach Festuca drymeia a časť geobiocenóz slt Facid inklinuje viac k hemioligotrofnému medziradu A/B (napr. lt 5132).
Charakteristické sú tieto podhorské druhy: Oxalis acetosella, Prenanthes purpurea, Maianthemum bifolium, Gentiana asclepiada, Polygonatum verticillatum. V 6. vs pristupujú subalpínske acidofilné druhy, ako sú Luzula sylvatica a Homogyne alpina, a i.
Drevinové zloženie: Pôvodné porasty tvoril buk menej kvalitného vzrastu s malou prímesou osiky alebo jarabiny.
V pôvodnom rozdelení lesných spoločenstiev do skupiny lesných typov existovala v kyslom rade A slt Abieto-Piceetum, AP (jedľová smrečina), ktorá bola pri všeobecnom stanovištnom prieskume samotnou mapovacou jednotkou. Skupina zhrnovala dve ekologicky odlišné zoskupenia lesných typov: prvé tvorili spoločenstvá na lokalitách so zvýšenou hladinou podzemnej vody – na organozemiach, na pseudoglejoch stagnoglejových, druhé tvorili prechodné spoločenstvá medzi slt Fap a slt Sorbeto-Piceetum (SP), s malým zastúpením buka a jedle a s prevládajúcim smrekom. Sem patrili spoločenstvá, v ktorých smrek dosahoval maximálnu výšku 17 m. Pri novom triedení sa tieto prechodné spoločenstvá priradili ku slt Fap a čiastočne ku slt SP. Prvé zoskupenie lesných typov sa ako samostatná slt skupina AP priradilo k súboru „a“.